Astrophytum, rastlinné hviezdy Mexika, hybridy, mutácie a kultivary.
Kríženie druhov sú vykonávané od začiatku 19.-ho storočia, ktoré robili záhradníci, ale aj milovníci najrôznejších druhov a rodov rastlín, niekedy s jasným cieľom, niekedy náhodne. Tieto kríženia priniesli v mnoha prípadoch krásnejších, bohatšie kvitnúcich a ľahšie pestovateľných hybridov. V mnoha prípadoch tieto pokusy priniesli aj nové poznatky, ktoré viedli dokonca aj k zmenám doterajšieho systému, lebo práve krížením môžeme veľmi ľahko poznať príbuzenské vzťahy dvoch rastlín. Takto kríženie nie je len cestou k získaniu lepších rastlín, alebo dokonca dedične konštantných sôrt, ale taktiež metódu experimentálnych bádaní. Pokusné kríženia hrajú niekedy svoju rolu aj v populačnej genetike a poskytujú takto dôležitý príspevok k pochopeniu evolučného procesu. Z kaktusovitých záhradníci vypestovali s krížením rôznych hybridov vianočného kaktusu (Schlumbergera truncata). Podobným spôsobom vznikli hybridy, ktorým rodičia boli epifytické listové kaktusy (Phyllocactus spec.) a v pôde rastúcich Heliocereus speciosus. V polovici 20.-ho storočia japonskí záhradníci docielili veľkokveté, veľmi nápadné hybridy tým, že krížili rôzne druhy lobívií a echinopsisov. Tieto hybridy boli potom opäť krížené medzi sebou. Dosiahnuté kultivary boli bez názvov, mali len číslovanie a boli množené vegetatívne.
Astrophytum asterias X Astrophytum coahuilense (ASCO) hybridy, F1 generácia
S krížením astrofýt sa zaoberal v 18.-tom storočí francúzsky abbé Beguin v Briacone. Krížil len dva druhy a to Astrophytum ornatum a Astrophytum myriostigma, ktoré pochádzali asi z okolia Jaumave. Docielené hybridy boli ďalej krížené a to nie len F1, ale aj F2 a F3. Beguin mal vo svojej zbierke veľa hybridov, pre ktoré si vymyslel mená. Tieto rastliny považoval za nové druhy napriek tomu, že musel vidieť, ako tieto rastliny postupom času zvyšovali alebo menšovali počet svojich rebier. Jedna z týchto rastlín mala len tri rebrá, a pomenoval ju Astrophytum Hanburyi. Jednu štvorrebrovitú rastlinu, ktorú nazval Astrophytum quadratum, považoval za prírodný hybrid. Beguinové hybridy boli až do roku 1923 asi jedinými astrofytami v Európe. Takzvané Astrophytum ornatum malo čierne, slabšie a kratšie otŕnenie. U päťrebrovitých Astrophytum myriostigma bolo možné pozorovať ešte aj malé tŕne v areolách. Bolo pozoruhodné, že väčšina myriostigiem bola polonudálna. A takzvané ornáta sa so svojimi malými vločkami sa myriostigmám veľmi podobala. Početné tŕne boli pekné, ale v prírode sa nevyskytujú žiadne Astrophytum ornatum s čiernymi tŕňmi. Beguin mal veľké zásluhy, lebo upozornil na to, že vzhľadovo takto rozdielne rastliny si môžu byť príbuzensky veľmi blízke. Z Beguinových hybridov si majetelia kaktusárskych firiem posúdili, že z Mexika nemajú dovážať iné, ako pätirebrovité myriostigmy, lebo štvor- alebo šestirebrovité by považovali za hybridy. Tento stav trval asi do roku 1926. Veľa pestovateľov iných rodov sú proti kríženiu druhov, lebo s týmto sú šetrené niekedy len veľmi malé rozdiely medzi jednotlivými druhmi, a vznikajú len bezmenné hybridy.
Astrophytum myriostigma X Astrophytum ornatum hydrid (MYOR), F1 generácia
Taktiež aj u astrofýt by bolo bezúčelné, keby sme krížili rastliny rovnakej stonkovej stavby, napr. Astrophytum senile s Astrophytum capricorne. Typické myriostigmy, ktoré k nám boli dovážané pred II. svetovou vojnou, dnes v európskych zbierkach ťažko si nájdeme. Ale miešanci sa vyskytujú v zbierkach veľmi často. Český kaktusár pán Sadovský bol prvým zberateľom, ktorý v roku 1925 mal všetky stavebné typy astrofýt vo svojej zbierke. Cielene začal krížiť všetky typy medzi sebou, aby zistil príbuzenské vsťahy medzi nimi. V tomto období tiež začal A. V. Frič so svojimy pokusmi, lebo mal tri druhy astrofýt, ktoré sám zbieral v prírode. Dobre vedel, že Beguinové hybridy boli odolnejšie, ako čisté druhy, chcel aj on vytvoriť podobne odolné hybridy. Predpokladal, že vplyvom recesívnych genov sa mu podarí rekoštruktovať aj vymreté druhy. Počítal aj stým, že medzi semenáčikmi sa najdú aj čisté exempláre po rodičoch. Keď časom zistil, že medzi jeho hybridami sa nenajdú žiadne čisté rastliny od rodičov Astrophytum asterias alebo Astrophytum senile, odsúdil celú teóriu brnenského mnícha Gregora Mendela, že jeho poznatky sú chybné. Kríženci rôznych druhov astrofýt majú neraz aj kvety väčšie a ich stonky často vykazujú skutočne bizarné tvary, aké u rodičovských rastlín sú celkom neznáme. Niektoré znaky môžu byť aj stupňované (transgresia = jav, pri ktorom sa potomkovia druhej filiálnej generácie /F2/ po krížení vyznačujú výraznejším prejavom znakov než mali obidvaja rodičia). Takéto efekty, ktoré prevyšujú schopnosti rodičov, môžu byť aj v ďalších generáciach fixované. Naproti tomu sa môžu určité vlastnosti (znaky) objaviť v najväčšom rozsahu len v prvej generácii potomstva (F1), ale v ďalších generáciách zas zmiznú. Na vysvetlenie tejto schopnosti hybridov (heteróza = je špecifický fenoném, kde je F1 generácia fenotypovo "lepšie" /napr. väčšie kvety, väčšia odolnosť proti mrazu/ ako sú jedince z obidvoch rodočovských generácií), ktoré sa môžu vyskytovať len v prvej filiálnej generácii (F1), boli vyslovené rôzne hypotézy.
Dedičnosť v rode Astrophytum podľa Gregora Mendela
X = symból kríženia, P = parentes (rodičia), VV = vločkovaný jedinec, NN = nudálny jedinec, VN = polonudálne potomkovia, F1-F2-F3 = filiálne generácie (hybridy)
Spätne kríženie, pri ktorých sa uskutočnili kríženie hybridov F1 s jedným z typov rodičov, neprinesli pri astrofytách žiadne výsledky, ktoré by boli zaujímavé. Naproti tomu je veľmi zaujímavá inkompatibilita (neznášanlivosť) gamiet Astrophytum coahuilense s Astrophytum myriostigma. Tento jav (šterilita pri krížení) sa teda vyskytuje aj u astrofýt. Páni Sadovský a Šuba, z brnenského klubu kaktusárov, pred II. svetovou vojnou vypestovali tisíce hybridov astrofýt. Najprv svoje výpestky označovali s číslicami, ale skoro prišli na to, že takto označené rastliny časom nestačili sledovať. Sadovský zato vypracoval zvláštnu nomenklatúru na označovanie týchto hybridov. Hybridy astrofýt by mohol pomenovať rôznymi menami, tak, ako to robil Beguin. Sadovský ale bol toho názoru, že takéto názvy rastlín by mali len tedy zmyseľ, keď názov každú rastlinu jednoznačne popíše, už len kvôli tomu, aby časom nedošlo k zámenám. Sadovský vymyslel skutočne praktické názvoslovie, pri ktorom každé meno súčastne prezradzovalo pôvod toho ktorého hybridu. Takto bolo možné používať túto "brnenskú nomenklatúru astrofýt" nie len pre krížencov, ale bola súčastne aj ľahko zapamäteľnou. V roku 1940 uverejnil túto nomenklatúru, neskôr ale bola trošku zmenená:
AS Astrophytum asterias
CAP Astrophytum capricorne typ major
CAPI Astrophytum capricorne var. minor
CO Astrophytum coahuilense
CRAS Astrophytum crassispinum
MY Astrophytum myriostigma (syn. Astrophytum myriostigma var. potosinum)
COL Astrophytum columnare (syn. Astrophytum myriostigma var. columnare)
JA Astrophytum myriostigma z okolia Jaumave
TU Astrophytum tulense (syn. Astrophytum myriostigma var. tulense)
NI Astrophytum niveum
OR Astrophytum ornatum
SEN Astrophytum senile
V novom názve sú vždy na prvom mieste počiatočné slabiky matečnej rastliny. Astrophytum ORMY napríklad znamená, že matkou je OR teda Astrophytum ornatum a MY bolo otcom, darcom peľu, teda Astrophytum myriostigma. MYOR je naopak, matkou je myriostigma a otcom ornatum. Pre vlastnú potrebu bola potom nomenklatúra zdokonaľovená. Nudálne rastliny dostali ešte hlásku "U" (z nUda). Podľa toho je ORUJA krížencom medzi Astrophytum ornatum var. virens (nuda) a ovločkovaným Astrophytum myriostigma z okolia Jaumave. Len u Astrophytum senile, ktoré je od prírody nudálne sa U nepoužíva. Zlatožlté otŕnenie je zvýraznené s písmenkom "E" (z nemeckého slova gElb). SENE znamená Astrophytum senile var. aureum a ORE je Astrophytum ornatum var. mirbelii. V Brne vypestované zaltožlté Astrophytum niveum sa volá Astrophytum NIE. Len ešte u Astrophytum ornatum var. glabrescens bola pridaná ešte hláska "G" (Glabrescens). Astrophytum ORGAS teda znamená, že Astrophytum ornatum f. glabrescens bolo opelené peľom Astrophytum asterias. Hybridy 1., 2., 3., 4 a ďalšie generácie sú označené F1, F2, F3, F4 atď. Vzniknuté hybridy sa dajú skrížiť s ďalšími hybridmy, v tomto prípade skrátené označenia už majú obrovskú výhodu.
Možné hybridizácia s druhom Astrophytum asterias