Mammillaria, kaktusy pre každého.
Synonymá: Mamillopsis Morren, Belg. Hort., 24: 33, 1874, Cochemiea (K. Brandegee) Walton, Cactus Journal, 2: 50, 1899, Bartschella Britton et Rose, The Cactaceae, 4: 57, 1923, Dolichothele (K. Schumann) Britton et Rose, The Cactaceae, 4: 61, 1923, Neomammillaria Britton et Rose, The Cactaceae, 4: 65, 1923, Pelecyphora Britton et Rose, The Cactaceae, 4: 53, 1923, Phellosperma Britton et Rose, The Cactaceae, 4: 60, 1923, Solisia Britton et Rose, The Cactaceae, 4: 64, 1923, Chilita Orcutt, Cactography, 1926, Porfiria F. Boedeker, Sukkulentenkunde, 2: 210, 1926, Ebnerella F. Buxbaum, Oestrr. Bot. Z., 98: 88, 1951, Leptocladia F. Buxbaum, Oesterr. Bot. Z., 98: 82, 1951, Mammilloydia F. Buxbaum, Oesterr. Bot. Z., 98: 44, 1951, Oehmea, F. Buxbaum, Sukkulentenkunde, Jahrb. Schweiz. Kakteenges., 4: 15, 1951, Pseudomammillaria F. Buxbaum, Oesterr. Bot. Z., 98: 84, 1951, Leptocladodia F. Buxbaum, Oesterr. Bot. Z., 101: 5, 1954,
Mammillaria acanthophlegma, rebrá sú rozložené do kúželovitých bradaviek
Medzi kaktusármi často môžeme počuť debaty, keď si sťažujú na niektoré kaktusy, že nechcú rásť a kvitnúť, sú s nimi problémy, takže nepatria medzi obľúbené druhy. Ako začínajúci kaktusári by sa nemali zaoberať hneď s takými druhmi. Na druhej strane sú ale druhy, ba celé rody, ktoré nerobia až také úskalia pri pestovaní. Takým rodom je rod Mammillaria, jej členovia až na 80 % patria medzi ľahko pestovateľnými rastlinami. Časom ale získame s nimi také skúsenosti, že celý rod, to je asi z 300-350 druhov si môžeme vybrať kaktusy, ktorým sa bude dariť v bárs ktorej zbierke. V tomto rode sú veľmi dobre kvitnúce druhy, ktoré síce nemajú veľké kvety, ale kvitnú bez prestania aj niekoľko týždňov, ich kvety sa objavujú špirálovite okolo temena postupne a pravidelne. Väčšina exemplárov, hlavne keď majú všetky základné podmienky zabezpečené, má prekrásne otŕnenie.
Mamilárie sú malé alebo stredne veľké rastliny, len výnimočne majú výšku nad 50 cm. Tvar stonky je mimoriadne rozmanitý, môžu byť plocho guľovité, guľovité, krátko valcovité, ale aj stĺpovité. Stonka je jednotlivá alebo silne odnožujúca, tvoriace široké vankušovité útvary. Niektoré druhy sa delia dichotomicky, to je, hlava sa postupom času delí na dve hlavy, keď dosiahnu hlavy veľkosť dospelého jedinca, delia sa znova, časom takto vznikne krásny, mnohohlavý kaktus. Farba pokožky je rôzne odtiene zelenej, ale staršie exempláre môžu byť sfarbené sivozelene alebo modrozelene. Temeno je zaguľatené, ploché alebo zapadnuté, často zdobené s mladými tŕňmi.
Mammillaria blossfeldii, stredne veľké purpurové kvety sa objavujú venčekovito okolo temena
Mamilárie patria vývojovo medzi najmladšie rody, rebrá nemajú súvislé ale rozložené do bradaviek, mamíl. Bradavky, mamily majú tvar kužeľa alebo listov smrekov, s dobre viditeľným kýlom. Na konci mamily je areola, ktorá obsahujú vlnu a tŕne. Pri základe, kde sa stretnú bradavky sa nachádza axilla, ktorá môžu byť vlnovitá alebo celkom holá, je to centrum vzniku kvetov. Tŕne mamilárii môžeme spravidla rozdeliť na okrajové a stredové. Okrajové tŕne sú rozložené pravidelne, lúčovito, ich farba je biela, žltá, hnedá, červená, čierna a všetky možné ich odtiene. Môžu byť ihlovité, alebo jemne vlasovité, ich počet až do 100 kusov. Stredové tŕne sú rozložené nad stredovými, sú silnejšie, dlhšie a sýtejšie, rovné a jeden z nich môže mať aj výrazný háčik. Niekedy tŕne sa nedajú rozlíšiť na dve základné typy, sú rovnakej dĺžky a farby a sú rozložené lúčovito. Tŕne môžu byť tak husto vytvorené, že stonka rastliny je skrytá pod nimi. Podľa charakteristiky tŕňov môžeme rod rozdeliť do niekoľkých skupín.
Ako som to už uviedol, kvety sa objavujú a axillách a nie v areole, ako to poznáme u niektorých iných rodov kaktusovitých. Kvety majú spodný semenník, ktorý je celkom holý, ani kvetná trúbka neobsahuje šupinky, vlasy alebo štetiny, nemajú kvetný obal len okvetie (perigon), dĺžka10-20 mm a šírka 15-25 mm, len niektoré kalifornské druhy majú 30-40 mm dlhé kvety. Farba okvetných lístkov môže byť biela, krémová, žltá, žltozelená, ružová, červená, karmínová alebo purpurová. Okraje okvetných lístkov sú sfarbené svetlejšie a takto vznikne kontrast s farbením stredných pruhov. Niekedy okvetné lístky majú krásny perleťový lesk. Tvar kvetov je zvoncovitý alebo lievikovitý, u veľkokvetých až tanierovo rozšírený. Plod je viacsemenná bobuľa. Po oplodnení vajíčok sa však nevytvoria hneď, ale potrvá nejaký čas v stonke rastliny a vysunuje sa až v budúcom roku po opelení. Niekedy zostane trvalo ukrytý v stonke rastliny. Plod má valcovitý alebo kyjákovitý tvar o dĺžke 10-20(-30) mm a šírke 3-8 mm. Farba plodu je biela, žltá, oranžová alebo najčastejšie červená. Semená sú čierne alebo hnedé, testa je hladká, bradavčitá, jamkovitá alebo bodkovaná. Semená určitých systematických radov majú perisperm, u iných radov perisperm chýba. Semená sú približne guľovitého tvaru o šírky 0,5-2 mm.
Mammillaria bocasana var. multilanata, husté, vlasovité okrajové tŕne a jeden červený, hákovitý stredný tŕň
Domovinou mamilárií je prvom rade Mexiko. Niektoré druhy môžu prejsť hranice na sever, to je, južné štáty USA. S niektorými druhmi sa môžeme stretnúť na súostrove Malých- a Veľkých Antill, aj na severe Južnej Ameriky. Výškovo rastú od 0 metrov až do 3000 m výšok. Najviac druhov rastie v štátoch Querétaro, Sonora, San Luiz Potosí, Oaxaca, Hidalgo, Guanajuato, Chihuahua a Baja California. Podľa klímy Mexikó vpadá do subtrópov, ale výškové rozdiely sa prejavujú na jednotlivých oblastiach, takže aj v jednom štáte sa môžeme stretnúť rôznymi klimatickými podmienkami. Mexická náhorná plošina je suchá, v zime bez oblakov, letá sú horúce a bohaté na náhodné búrky, ktoré môžu prinášať dostatok vody. Nakoľko podklad je väčšinou skalnatý, voda sa nevsiakne do pôdy ale odtečie. Letné priemerné teploty sú okolo 16-18 stupňov Celzia, ale teplota vyskočí už skoro ráno nad 35 stupňov C. Zimné priemery sú 10-12 stupňov C., ale nočné mrazy nie sú výnimkou.
Rod Mammillaria vytvoril A. H. Haworth v roku 1812. Po rokoch sa postupne od nej vyčlenili ďalšie rody, ktoré v súčasnej dobe boli väčšinou preradené späť do veľkorodu Mammillaria. Základné rozdelenie rodu bolo na dve podrody, jeden obsahoval v stonkovej šťave mlieko, latex a druhom boli rastliny s vodnatou šťavou. Toto rozdelenie nie je vždy pravdou, lebo šťava sa môže meniť aj podľa vegetácie rastlín, číže, koľko vody majú v stonke.
Mammillaria candida var. rufispina, dobre zdokumentuje stonkovú štruktúru celého rodu
Na pestovanie mamilárie nemôžeme vytvoriť pevné pravidlá, každý pestovateľ by sa mal vychádzať z vlastných podmienok. Základnými faktormi sú: v lete plné slnko a dostatok vody, v zime absolútne sucho, dostatok svetla a nie vysoké teploty (6-8 stupňov Celzia). Háčkovité, kalifornské druhy by sme mali zobudiť už vo februári, lebo ľahko sa podliehajú tzv. suchej hnilobe. Na zloženie zeminy nie sú citlivé, ale keď ich pestujeme minerálnom substráte, dodáme do každej druhej zálievky umelé hnojivo. Polievajme len suchú zem, takže pred zaliatím necháme zem celkom preschnúť.
Mamilárie môžeme množiť s dvojakým spôsobom, buď z odnoží, ktoré niektoré druhy vytvárajú dostatok, alebo zo semien. Výsev je vždy úspešný, pokiaľ semená sú čerstvé a kvalitné. Semenáče rastú primerane, ale neznášajú premokrenie. Vrúbľovať ich nemusíme, lebo na vlastných koreňoch lepšie rastú. Vrúbľujú väčšinou len tzv. horúce novinky, aby ich vedeli čím skôr namnožiť. Prax ale dokázala, že zakorenené novinky rastú tak dobre na vlastných koreňoch, ako ostatné druhy rodu Mammillaria.
Druhy tohto rodu môžem len doporučiť každému kaktusárovi, lebo sú to vďačné, krásne a dobre kvitnúce rastliny. Boli popísané stovky druhov (viac ako 500), variety a foriem, ale v súčasnosti je uznaných asi do 200 taxónov a niekoľko desiatok poddruhov. V každom roku sú hlásené celkom nové druhy, dokonca niekedy celkom odlišné od známych foriem. Poslednou novinkou je Mammillaria bertholdii.
Mammillaria bertholdii, je to mimoriadne krásna rastlina, s veľkými purpurovými kvetmi