Matucana, peruánska perla.
V juhoamerickom štáte Peru, od nízkych polôh až po vyslovene vysokohorské polohy do 4 000 m nad morom, rastú kaktusy rodu Matucana. Rastliny tohto rodu sa ešte prednedávnom rozčleňovali do rodu Submatucana, Eomatucana, Borzicactus a niektorých ďalších. Taxonómovia však rozhodli, že ich treba zlúčiť do spoločného rodu Matucana. To im však neuberá na kráse a pôvabe. Telo rastlín je viac či menej zahalené do tŕňov. Nájdu sa i druhy takmer bez tŕní, napr. Matucana madisoniorum. Podľa hustoty tŕňov sa dá priblížne odhadnúť, v akých nadmorských výškach jednotlivé rastliny rastú. Platí, že čím viac tŕňov, tým vyššia je poloha výskytu a naopak. Dôležité je poznať túto skutočnosť na zabezpečenie zodpovedajúcej teploty na prezimovanie jednotlivých druhov.
Jedince so slabými tŕňmi pochádzajú z nižších polôh a treba im v zime zabezpečiť teplotu na 12 stupňov C. Pri veľmi chladnom zazimovaní sa na rastlinách vytvárajú hrdzavé škvrny, ktoré často prerastajú až dovnútra tela rastlín a zahubia ich. Letovisko má byť slnečné, teplé a vzdušné. Ideálne je rastliny umiestniť do voľnej kultúry pod pareniskové okná či fóliu, kde vzduch môže voľne prúdiť. Kvety sú prispôsobené rôznym druhom opeľovačov, napr. kolibríkom, veľkým druhom hmyzu, drobným osám a včelám. Majú rôzne odtiene červenej farby, prechádzajúce do oranžova. Druh Matucana aureiflora má kvet čisto žltej farby. Obdobie kvitnutia je od mája do októbra, v závislosti od intenzity slnečného žiarenia, zálievky a prísunu živín. Odporúčame prihnojovať bežnými hnojivami, s dôrazom na vyšší obsah fosforu. Zeminu potrebujú bežnú kaktusovú. Rastliny rozmnožujeme hlavne semenami, ktoré sú dobre klíčivé. Semenáčiky rastú dobre, nie je však vhodné držať ich v príliš suchom prostredí, pretože ich napádajú roztoče. Kvetuschopnosť dosahujú rastliny tri až šesť rokov po sejbe.
Rozmnožovať ich môžeme aj odnožami, ktoré vytvárajú rastliny druhov Matucana paucicostata, calliantha, tuberculata, polzii a niektoré ďalšie. Chúľostivé druhy, alebo malé semenáče úspešne môžeme vrúbľovať na rôzne vytrvalé podložky, na ktorých rastliny rastú rýchlejšie a skôrej začnú kvitnúť. Na niektorých podložkách určité druhy rastú prírodzene, tŕne sú extrémne husté a dlhé, na iných sa nenormálne predĺžujú a strácajú charakteristický vzhľad pre daný druh. Ktoré podložky sú najlepšie pre naše rastliny si musíme vyexperimentovať podľa vlastných podmienok. Ako vhodným kandidátom je dobre vyvynutý a zdravý echinopsis.
Stretávame sa s rôznými druhmi a varietami rodu. Mnohé z nich sú ponúkané len pod číslami, hlavne zberateľa kaktusov (lovca kaktusov) Karla Knížete s označením KK alebo KZ. Lokalitá jednotlivých druhov sa pozvoľna prekrývajú, preto niekedy ani fundovaný botaník nevie si rady a danú populáciu buď preraďuje k niektorým druhom ako variáciu, formu, alebo ako len synonýmum, neplatné meno.
Zbierka týchto kaktusov evokuje v človeku túžbu lepšie poznať ich domovinu. Z druhov sa najčastejšie stretávame s názvami Matucana paucicostata, calliantha, intertexta, formosa, madisoniorum, aureiflora, krahnii, weberbaueri, haynei, tuberculata, ritterii, polzii, variabilis a ďalšie. Sú to skutočné perly, ktoré sú ozdobami každej zbierky. Za starostlivosť sa odvďačia nielen svojím nezvyčajným vzhľadom, ale i kvetmi.
Fotky niektorých druhov sú v kapitole FOTOGALÉRIA.
Skupina dospelých rastlín z rodu Matucana z mojej zbierky.
