Pachypodium, alebo tlstá noha.

08.07.2012 11:09

   Pachypodium brevicaule vrúbľované na P. lamerei         P. bispinosum kvitne počas zimných mesiacoch

                    

                                                                  

       Hrubáne alebo pachypódiá (Pachypodium) sú väčšinou stonkové sukulenty, ktoré rastú v južnej Afrike a na Madagaskare. Patria do čeľade Apocynaceae (slovenský názov čeľade som si nenašiel, po česky sú to toješťovité), podobne ako u nás známe oleandre. Rodový názov je odvodený od gréckého pachys = tlstý a podos = noha, čiže tlstá noha. Vzťahuje sa to na zhrubnutú stonku, ktorá je počas dlhého obdobia sucha zásobárňou vody a udržuje v rastlinu pri živote. V ich domovine sú totiž veľmi vysoké teploty, na skalách namerali až 70 sputňov C.

      Rastliny tohoto rodu majú väčšie či menšie oostenie (nie tŕny!). V korune vyrastajú listy, ktorých opadavosť je ovplyvnená spôsobom pestovania. Celkový počet druhov je do 25, ale ešte stále hlásia nové nálezy a taxóny. V Afrike z nich žije asi 4-5 druhov, ostatné sú doma na ostrove Madagaskar. Väčšina druhov sú silne endemická, totiž rastú len na malej ploche a ani počet exemplárov daného druhu nie sú početné. Práve preto sú v domovine chránené podľa Dohody CITES, dva druhy ako Pachypodium baronii a P. decaryi sú v prílohe (appendix) CITES I, ostatné druhy patria do prílohy CITES II. Z Južnej-Afriky môžeme vymenovať druhy: Pachypodium bispinosum, lealii, namaquanum a succulentum. Na Madagaskari žijúce druhy sú napr.: Pachypodium ambogense, baronii, brevicaule, decaryi, densiflorum, geayi, horombense, lameri, rosulatum, rutenbergianum atď. Ako izbové rastliny sa dajú pestovať napríklad P. lamerei, geayi, lealii ssp. saundersii, succulentum, bispinosum a baronii. Prvé dva dorastajú do značnej výšky, preto sa pestujú iba menšie kusy. Po roku 1990 sa k nám začali zo záhraničia  dovážať niektoré druhy. Ich obľuba rastie najmä preto, lebo sa im v byte darí počas celého roka a ich pestovanie zvládne aj priemerne zdatný milovník flóry.    

      Treba ich umiestniť na svetlé a teplé miesto. Teplota počas celého roka by mala byť v rozmedzí od 15 do 35 stupňoc C. Pôda má byť humóznejšia ako pre kaktusy a aj zálievku potrebujú výdatnejšiu, najmä v lete. Kvety sú bielej, žltej a červenej farby. Veľmi obľubenou rastlinou našich pestovateľov sukulentov je P. lealii ssp. saundersii, ktorý kvitne už po piatom roku od sejby bielymi voňavými kvetmi. Pri správnom pestovaní však zakvitnú takmer všetky. V zime, keď teplota klesne pod 10 stupňov C, nepolievame rastliny vôbec, čím ich uvedieme do vegetačného spánku, čo sa prejavuje opadávaním listov. Zeminu by sme však nemali nechať vyschnúť úplne, lebo sa zničia vlasivoté korienky, ktoré zásobujú rastlinu vodou a živinami. Pri teplote nad 16 stupňov C a dobrých svetelných podmienkach ich môžeme polievať pravidelne.

      Hrubáne rozmnožujeme semenami, čo je jednoduché a ľahké. Problém je zohnať kvalitné a čerstvé semená. Pokiaľ máme semená, vysievame ich na povrch zemeni hneď po tom ako sme odstránili perovité výrastky, ktoré sú na obidvoch stranách semien. Pripadne semienká môžeme zasypať niekoľko milimetrovou vrstvou zeminy. Množiť sa dajú aj zakorenením bočných výhonkov, je to však veľmi zdĺhavé, ba pre laikov aj nemožné. Ak sa predsa pokúsime o rozmnožovanie z bočných výhonkov, postupujeme následovne: odrežeme rastlinu väčšiu ako 2 centimetre, namočíme ju do rastového stimulátora a necháme ju niekoľko dní v polotieni a teple zaschnúť. Potom pri teplote 21-27 stupňov C na plnom svetle a v stále vlhkom substráte (rašelina, piesok, lignocel) necháme odrezanú časť zakoreniť. Môže to trvať niekoľko týždňov, mesiacov ba aj rok. Niektoré druhy dokonca nezakorenia nikdy. V takomto prípade citlivé druhy môžeme vrbľovať na menej chúlostivé druhy, ako napr. Pachypodium  lameri, alebo geayi. Vrubľovanie je rovnaké ako v prípade kaktusovitých, aj v tomto prípade sa snažme cievky obidvoch rastlín dostať na seba. Aj fixáciu si nechajme radšej dlhšie, aby srástlosť bola dokonalá. Ďalej pestujeme podpník a nie vrúbeľ.

      Existuje ešte jedna možnosť rozmnožovania. Odrežeme niektorú časť podzemného kmeňa a zasadíme ho tak, aby vyčnieval trochu nad povrch. Po niekoľkých týždňoch vyženie nový výhonok. Tento spôsob množenia už potrebuje šikovnosť a skúsenosť, lebo pri špatnom reze môžeme poškodiť materskú rastliny tak, že zahynie.

      S pestovaním začneme s jednoduchšími druhmi, aké sa dajú bežne kúpiť aj v kvetinárstvach. Niektoré druhy robia problém aj skúsenejším sukulentárom, ako napr. Pachypodium namaquanum, brevicaule, baronii atď. Väčšinou ich vydíme ako vrúbľovancov, ale aj v tomto prípade majú veľký nárok na teplo a svetlo. Pokiaľ ste sa rozhodli pestovať tieto byzarné rastliny, zistite ako vhodné podmienky im viete zabezpečiť. Dobre rastúca, zdravá rastlina vám aj čochvíľu zakvitne. Aj kvety majú jedinečné a zvláštne. Ich stavba je taká, že do kvetu sa dostanú len špecializované opeľovače, ktoré majú dlhé sosáky. V kultúre tieto dlhé sosáky vieme nahradiť tenkým a pevným silónom. Veľakrát sa podarí opeliť kvet aj vlastným peľom a získať klíčivé semienka. Nami vypestované semenáče majú väčšiu vitalitu ako dovezené. Z viac semenáčov si môžeme vyberať jedince, ktoré sa vám najviac páčia. Sú to hodnotné rastliny do panelákov, kde sú teploty rozložené rovnomernejšie, stačí parapet na južnú stranu a rastliny sa cítia ako doma. 

     Zatiaľ sú známe tieto taxóny:

     rod                druh                                                       výskyt v prírode

 1. Pachypodium ambongense                                           Madagaskar

 2. Pachypodium baronii                                                    Madagaskar

 3. Pachypodium bicolor                                                    Madagaskar

 4. Pachypodium bispinosum                                             Stredná-Južná Afrika

 5. Pachypodium brevicaule                                               Madagaskar

 6. Pachypodium cactipes                                                 Madagaskar

 7. Pachypodium decaryi                                                   Madagaskar

 8. Pachypodium densiflorum                                             Madagaskar

 9. Pachypodium brevicalyx, alebo Pachypodium densiflorum v. brevicalyx   Madagaskar

         * Pachypodium eburneum                                         Madagaskar

10. Pachypodium geayi                                                     Madagaskar

11. Pachypodium gracilius                                                 Madagaskar

12. Pachypodium horombense                                           Madagaskar

13 Pachypodium inopinatum                                              Madagaskar

14. Pachypodium lamerei                                                  Madagaskar

15. Pachypodium lealii                                                      Stredná-Južná Afrika

16. Pachypodium makayense                                            Madagaskar

17. Pachypodium menabeum                                             Madagaskar

18. Pachypodium meridionale                                            Madagaskar

19. Pachypodium namaquanum                                         Stredná-Južná Afrika

          * Pachypodium ramosum, syn. Pachypodium lamerei  Madagaskar

20. Pachypodium rosulatum                                              Madagaskar

21. Pachypodium rutenbergianum                                      Madagaskar

22. Pachypodium saundersii                                             Stredná-Južná Afrika

23. Pachypodium sofiense                                                Madagaskar

24. Pachypodium succulentum                                         Madagaskar

25. Pachypodium windsorii                                               Madagaskar