Parodia kontra Notocactus!
Hore: zbierka rodu Notocactus v polykarbonátovníku. Dolu: rod Parodia vo fóliovníku, v pozadí notokaktusy.
Keď v roku 1737 švédsky vedec, Carl von Linné, zaviedol binomické označenie živočíchov a rastlín, chcel si vniesť poriadok do cháosu. V tom období ešte nebrali do úvahy pravé príbuzenské vzťahy, ale druhy boli zaradené do systémov podľa podobnosti, habitu. Boli presvedčení, že druhy sú nemenné, sú také ako ich stvoril Boh. Až na začiatku 18.-ho storočia začali brať do úvahy aj anatómiu, životné podmienky a vývojovú príbuznosť druhov. Upresnili definície pojmov ako druh, rod, čeľaď a pod., Tieto definície sa nedali používať jednoznačne, lebo vedecké pojmy sú vytvorené umele a prírodné aspekty sa nedajú dať do škatuliek. Stále vyskytli výnimky, ktoré vedcom robili nocí bez spánok. Zabudli na jednu svätu pravdu, v prírode sú len indivíduá, jedinci, ktoré sa nikdy viac nezopakujú, teda sú jedinečné! V rámci populácii daného "druhu" sú si veľmi podobné, ale nie totožné jedinci. Tieto skoro zanedbateľné odchýlky jednotlivcov sú hnacím motorom vývoja, evolúcii.
Súčastná, moderná nomeklatúra má základy od Linného, túto nomeklatúru sa snažia upresniť s pomocou genetiky. Na konečný výsledok ale budeme musieť čakať ešte pár storočí. Genetické výskumy sú veľmi nákladné a počeť druhov živočíchov a rastlín podľa odhadov je niekoľko miliónov! (Údajne až 30 miliónov!) Takže, polia špekulácie sú naďalej otvorené a každý môže bez zábran zasahovať do taxonómie, stačí keď má nato titul! Vedci za zeleným stolom ešte nevymreli, ba tzv. CITES ešte im hraje do kariet. Pod heslom "treba zjednodušiť nomeklatúru" pretvárajú celý systém ale k horšiemu. Dostali sa späť do doby Linného, príbuzenstvo vytvárajú podľa podobnosti a vlastného uváženia, nie podľa vývoja. Tak je to, keď moc je v rukách nepovolaných a nie v tých, ktorí si celí živoť sadili na správnú vec.
Pozrime sa na túto situáciu z pohľadu kaktusov. Už sám Linné popísal niekoľko druhov kaktusov pod spoločným rodovým názvom Cactus. Boli tu opuntie, melokaktusy a iné. Koncom 19.-ho storočia Dr. Karl Moritz Schumann vytvoril nových 20 rodov, ktoré väčšinou sú platné až dodnes. Jeho rody a rody iných autorov z pohľadu dnešnej botaniky boli tzv. zbernými rodmi. Do týchto rodov boli druhy zaradené taktiež podľa podobnosti. Stľpovité boli cereusy, s plochými článkami boli opuntie a všetky guľovité boli echinokaktusmi. Bolo jedno či rastliny žili v Južnej-Amerike alebo na severe. V tom období aj paródie ako aj notokaktusy boli zaradené do rodu Echinocactus. Na začiatku 20.-ho storočia sa nastal veľký BOOM a známe "zberné rody" začali štepiť na menšie, prehľadnejšie rody. Ani tieto snahy ešte neboli dokonalé. Napr. do rodu Parodia Spegazzini (1923) boli zaradené všetky guľovité rastliny, ktoré boli objavené na východ od Ánd. Medzi nimi sa nachádzali, okrem dnešných notokaktusov, wigginsií, brasilikaktusov a pod., aj rastliny z rodov Blossfeldia, Pyrrhocactus atď. Ustanovenie rodu Notocactus (Schumann) Frič 1928 bol prisúdený A. V. Fričovi, ktorý ako prvý používal tento rodový názov na rastliny, ktoré žili na pampe a nie vo vysokých horách. Frič precestoval obrovský areál v Južnej-Amerike a objavil niekoľko sto nových druhov. Patril medzi prvých, ktorí študovali a popísali rastliny priamo na ich lokalitách a to podľa spôsobu života, vonkajších znakov, tvaru a farby semien atď.
Postupom času z veľkorodu Notocactus vybrali ďalšie rody ako Brasilicactus Backbg. (1942), Eriocactus Backbg. (1942), Wigginisia D. M. Porter (1964) a Brasiliparodia Ritter (1979). Tieto rody v habite sú veľmi rozdielné ale predsa sú blížšie k notokaktusom ako paródiám. V roku 1982 Brandt, špecialista na rod Parodia, pridal k tomuto rodu rastliny z rodov Brasilicactus a Eriocactus. V tom čase túto prekombináciu ešte nikto nebral vážne a každý ignoroval túto prácu a všetko zostalo tak ako predtým. D. R. Hunt a N. P. Taylor v roku 1994 dostali za úkol od IOS (International Organisation for Succulent Plants Study - Medzinárodná organizácia pre výskum sukulentov, Wageningen, Holandsko) zjednodušiť a prekombinovať rodov sukulentných rastlín. Jediné kritérium bolo aby sa znížil počet rodov a druhov, údajne kvôli prehľadnosti systému. Do tejto pracovnej skupiny nepovolali žiadného odborníka, ktorý poznal rastliny in situ na lokalitách, pre nich takýto človek je nevedec a laik a nepatrí medzi nich. V tejto pracovnej skupine boli samí vedci ale nikto z nich nepoznal rastliny z prírody, takže nemali žiadné vedomosti a skúsenosti s nimi. Podľa nich "nanešťastí neexistujú praktické prostriedky ako sa dajú odlíšiť notokaktusy od paródii". "Našťastie" takýchto prostriedkov je viac. Stačí preštudovať odbornú literatúru, navštíviť biotopy rastlín a robiť experimenty v kultúrach (myslím na možnosť hybridizácie medzi rodmi!).
V tomto období, keď "pracovná skupina" zahájila svoju činnosť bolo popísaných viac ako 150 druhov notokaktusov. Zaujímavé je, že z tohto množstva vybrali len 17 druhov na preradenie do rodu Parodia! Preradené druhy ale neboli vybrané logicky ani podľa podobnosti, ale náhodne. Napr. boli to druhy Notocactus allosiphon, buiningii, concinnus, erinaceus, neohorstii, ottonis, scopa, werdermannianus. Teda z každej skupiny troška! Prečo nepreradili hneď všetky notokaktusy a prečo boli vybrané práve tieto druhy, pracovná skupina nechcela -nevedala- oddôvodniť. Jedinou vyhovorkou bola, že sa to celé začalo už v roku 1982 s Brandt-om a tedy nikto nemal proti tomu žiadne výhrady. Celá situácia zostala naďalej nejasnou, komu alebo ktorej veci chcel Taylor zo svojími kombináciami prekázať službu, možná, že len sebe samému? Napriek jasných dokladov, dôkazov a logických úvah "laikov-obdorníkov" postupne preradili do rodu Parodia všetky notokaktusy a jeho príbuzné rody! Zas bez dôvodov a blizších informácii, ale tentokrát už Brandt-a vynehali z hier. Súčastnosti všetky notokaktusy sú vedené ako Parodia, i keď okrem IOS a CITES žiadný odborník nesúhlasí s týmto riešením! Nuž čo tomu dodať. Jednoducho, prekombinácia notokaktusov na paródie sa nepresadila ale bola presadená!
V jednej veci súhlasia všetci, že notokaktusy a paródie mali spoločných predkov. Jedna vetva obsadila vysokohorské oblasti (Parodia) a vetva druhá oblasť s nízkymi pampovými útvarmi (Notocactus). Toto rozdvojenie spomínaných rodov sa muselo nastať veľmi dávno, lebo v súčastnosti sú vývojovo tak ďaleko od seba, že nevytvárajú žiadne prírodné alebo umelé hybridy! Keď rastliny sú z príbuzných rodov, hybridizácia medzi nimi je veľmi pravdepodobná, teda budú patriť do jedného rodu. Takéto "medzirodové" hybridy už boli viackrát zaznamenané tak v prírode ako aj kultúre u príbuzných rodov okolo Notocactus.
Nakoľko som ja osobne nikdy nebol na náleziskách spomenutých rodov, citujem z článku pána D. Van Vlieta, dánskeho kaktusára, cestovateľa a lovca kaktusov:
"D. Van Vliet (1994): Notocactus, towards a consensus (2) Internoto 15 (1): 3-13.
Rozšírenie Notocactus a Wigginsia sa javí v Uruguayi a v južnej Brazílii celkom inak ako v Argentíne. Na mnohom menšom oblasti sa vyvinulo mnoho druhov, človek má taký dojem, že Notocactus, Wigginsia a Frailea v tomto areáli "explodovali". Mimo túto oblasť rýchle ubúda rozmanitosť a výskyt vo všetkých smeroch...Eriocactus sa rozšíril asi uprostred provincie Rio Grande do Sul v Brazílii...najzápadnejšie z Eriocactus-sov rastie Eriocactus ampliocostatus v Uruguayi...V južnej Brazílii rastú Brasilicactus graessneri, ktoré sú často doprevádzané rastlinami zo skupiny Brasiliparodia alacriportanus."
"Parodie rastú vo vysokohorskej krajine (Andy) medzi 500 a 4200 m výšky...Notocactus oproti tomu rastie na pahorkatinách a nízkych kopcoch, ktoré sa tvoria erozii z pampy...vo výškach 30-1000 m...táto oblasť je geologicky mnohokrát staršia ako sú Andy. Oba rastové oblasti majú extrémne rozdielne klímy..."
Parodia a Notocactus (teraz myslím aj na ostatné rody okolo notokaktusov) nikdy nerastú spoločne až na jednu výnimku, čo potvrdí pravidlo. Rakúsky lovec kaktusov Strigl našiel u Morteros v Sierra de Ancasti v Argentíne vo výškach 1590 m Notocactus submammulosus zo žltými, tak aj červenými kvetmi... a červene kvitnúcu paródii, ktorá by mohla byť formou Parodia malyana. Vo výškach 1650 m našiel ešte jeden N. submammulosus a jednu paródiu. Ani na tejto lokalite neboli zaznamenané medzirodové hybridy. Medzi oblasťami, kde rastú tieto dva rody je široký pás územia "nikoho" napriek tomu, že aj tu žijú kaktusovité rastliny iných rodov.
Aké poznatky má D. Van Vliet na pribuzenské vzťahy Parodia a Notocactus? Citujem od Vlieta: " Domnievam sa, že medzi rodmi Notocactus a Parodia neexistuje príbuzenský vzťah, hoci ich vývoj prebieha za cela odlišných klimatických okolností približne paralelne. Oba skupiny dosiahli takého vývoja, kde sú rastliny na prvý pohľad podobné a kde máme čo robiť s konvergentným vývojom, ktorý sa sice podobá na príbuznost, ale pribuznosťou to nie je. Jedine polné štúdium je prakticky prostriedkom ako to zistiť. Študovanie príbuznosti ma mať primárnu hodnotu pri zostavení rozdielnosti. Pokiaľ rastliny môžu býť medzi sebou oplodnené, celkom určite patria do rovnakého rodu. Pri vzniknutých hybridov môžu byť využité aj morfologické znaky, charakteristické pre druhy. Tu môže byť dôležitým faktorom aj tvar semien. Inak nie je závažným znakom."
Odvodiť systém z výsledku semien má tu prednosť, že nie je potreba živých, botanicky spoľahlivo určených rastlín. Van Vliet: "Nie sú potrebné žiadné zbierky, netreba isť do terénu...(z vlastných rôzných porovnáni semien) posudzujem, že je nebezpečný posúdiť príbuznosť len na základe tvaru semien...históriu vývoja posúdiť od tvarov semien je možné ešte menej...Všetky znaky rastlín, taktiež tvar semien, sú rovnakou mierou variabilnými".
Semená obidvoch rodov sú podobné, ale sa ich dájú veľmi dobre odlíšiť aj voľným okom. Semená paródii sú väčšinou malé alebo prachovité, a majú viacmenej dobre vyvynutú strophiolu, veľký korkovitý útvar na hile semien. Táto strophiola umožňuje malým, odľahčeným semenám znášať sa vo vzduchu a prilepiť sa na povrch mokrej skaly. Semená notokaktusov sú malé alebo veľké bez korkovitého útvaru a sú omnoho ťažšie ako pri druhov Parodia. Rozšírujú sa pomocou dažďovej vody a mravcov a nie vetrom.
Príslušníčky obidvoch rodov sú si značne podobné, ale aj laik ich dokáže rozoznať bez väčších problémoch. Zo skúsenosti viem, keď predávam na nejakej kaktusovej akcii rastliny, aj neskúsení ľudia, keď si hľadajú rastliny z rodu Parodia, bez ťažkosti si ich najdú v ponuke rastlín. Nikdy som nezažil, že by ich náhodou zamenili s notokaktusmi! Určite, že sú rozdiely aj v kvetoch a plodoch. Paródie nesnesú vysoké horúčavy, notokaktusy to tolerujú. Rastliny z prvej skupiny neznášajú premokrenie, druhá skupina to priam občas žiada. Paródie potrebujú priame slnko, notokaktusy polotieň, hlavne počas horúcich dňoch. Výsev paródii je veľmi náročný, semenáče sú celkom malé, sotva vyditeľné. Notokaktusy klíčia dobre, semenáče sú dosť veľké nato, aby nerobili problém v budúcnosti.
V súčastnosti vydávané publikácie o kaktusoch väčšinou notokaktusy už vedú pod názvom Parodia, ale ma to štve, že v týchto knížkach pravé paródie ani nie sú vyobrázené! Keď takto budú pokračovať, zachvíľu záujemci nebudú poznať pravé paródie, alebo o to ide? Podľa ma je to úmyselné, takto záujemca nemá možnosť si porovnať tieto rody a nebude mať pochybnosti o správnosti prekombinácii. Smutné je, že tieto tkz. redukcie rodov používajú aj u iných čeľadí sukulentov. A čo sa týka zúženie druhov je už na hranici neznesiteľnosti, ako to Vliet hovorí: "návrat k začiatku!".
Dal som môjmu článku názov: Parodia kontra Notocactus! Je to špatne zvolený názov, lebo paródie a notokaktusy nie sú rozpore, len tí, ktorí by to chceli tak vydieť. Citujem od človeka, ktorého som poznal osobne a považoval som ho ako jedného z tých najlepších znalcov notokaktusov. Založil vo Franfurte n. M. ochrannú zbierku notokaktusov a pilne ich množil a študoval. Publikoval niekoľkodesiatok článkov o rode, ako aj o paródiách. Bol to (ČESŤ JEHO PAMIATKÁM!) Jožka Neduchal (1932-2010) z českého pôvodu, žijúci v Nemecku. V jednom z jeho článkov píše: "Tento díl mé práce je věnován výše jmenovanému tématu (názov spomínaného článku je: Versuch der Eingliederung einer Notokakteen in die Gattung Parodia - Analyse und Bewertung), což se dá nazvat i "NOTOCACTUS a PARODIA", nikoli "NOTOCACTUS nebo PARODIA" stejně jako nelze použít název "JSOU NOTOKAKTUSY PARODIEMI?". Proč? Protože notokaktusy byly, jsou a budou a parodie byly, jsou a budou. Proto!"
Ešte jedna čerešníčka na tortu!
Pracovná skupina (Working-Party´ IOS) chcela preradiť medzi paródie aj rod Frailea! Prečo to nespravila? Zistila totíž, že keby chcela zlučovať paródie a fraileje, musela by celú vec otočiť a paródie a notokaktusy by sa mali preradiť do rodu Frailea! Tento rod má prioritu pri preradení, lebo skôr bol ustanovený ako predošlé rody a podľa nomeklaturných zákonov má vždy prednosť pôvodnejší názov. Myslím toto riešenie by už bolo tvrdým orieškom aj na múdre hlavy!