Parodia, šľachetnice vysokých hôr.
Parodia microthele Parodia sanguiniflora
Fotky paródií si nájdite vo Fotogalérií.
Obívajú strednú časť Južnej-Ameriky a to severnú Argentínu a Bolíviu. Nakoľko niektorý autory považujú rastliny z rodu Brasiliparodia za prislušníčky Parodia, tak ich výskyt môžeme rozšíriť na štáty Paraguay a Brazília. (Na túto tému chystám ďalší článok pod názvom Parodia kontra Notocactus.). Väčšinou vyhľadávajú výššie polohy približne vo výškach 2 500-3 500 mnm, ale niektoré vystupujú až do výšky 5 000 m nad morom, to je už hranica takz. Puny!
Sú to menšie až stredne veľké rastliny geometricky súmerného vzrastu a nežného elegantného vzhľadu. Ich rebrá, viacmenej alebo úplne rozložené do špirálovitých radov bradavkovitých hrbolčekov, sú pokryté hustým otŕnením, ktoré vyniká neobyčajnou farebnosťou a pestrosťou. Delia sa na okrajové a stredové, tieto typy otŕnenia sa dajú ľahko od seba odlíšiť, lebo sú aj farebne rôznorodé, odlišné. Podľa typu stredných tŕní ich delia do troch skupín, a to na skupinu s rovnými, ihlovitými tŕňmi, druhú skupinu tvoria rastliny so zakrivenými tŕňmi a do tretej skupiny radia rastliny s háčkovitými strednými tŕňmi. Počet stredných tŕňov je obvykle 4, ich dĺžka môže dosiahnúť viac ako 10 cm, ich farba je od čistej bielej, cez rôzné odtiene červenej farby až do tmavej čiernej. Okrajové tŕne sú ihlovité, kratšie, ale ich počet v areole môže byť aj do 100 kusov. Farebne, podobne stredovým tŕňov, sú nesmierne variabilné.
Ich trvanlivé zamatové kvety, hoci nie sú veľmi veľké, patria medzi najkrajšie. Najčastnejšiou farbou je žltá, v rôzných odtieňoch, ale nájdu sa aj kvety oranžové, ružové, červené alebo fialové. Kvety sa vždy objavujú v najmladších areolách blízkosti vegetačného stredu. Opelené kvety sa premenia na malé toboľky, ktoré po niekoľkých týždňov vyschnú a semienka sa voľne vysýpu. Semená sú veľmi malé, v skupene rastlín s háčkovitými tŕňmi sú prachového charakteru, v čeledí Cactaceae okrem paródií má len niekoľko rodov podobných semien. Zaujímavé je, že rody s podobnými semienkami žijú v podobných, horských oblastiach!
Opatera paródií v našom podnebí nie je síce ťažká, ale všeobecné zásady pre pestovanie kaktusov platia u nich dvojnásobne. Potrebujú čistý vzduch a svetlo, v zime dokonalé sucho a v lete dostatok vody. Rastú dobre ako pravokorenné ale ich zem musí byť zdravá a priepustná. Pestovanie paródií zo semien je jednou z najťažších disciplín kaktusárenia, a preto nie je vhodné pre začiatočníkov. Z prachovitých semien vyklíčené semenáčiky sa skoro nedajú rozoznať, podobajú sa zelenej riase. Spočiatku rastú veľmi pomaly, oveľa pomalšie ako ich živočišní a rastlinní škodcovia, a v prvom roku je umením ich vrúbľovať. Doporučuje sa používať Fleischerovú metódu, aj v tomto prípade musíme dosiahnúť maximálnu čistotu a sterilitu, semenáče môžeme pykírovať neskôr, keď sa už tlačia. Od tretieho roku života už nie je s nimi problém, rastú dobre ako všetky ostatné semenáčiky kaktusov a niektoré druhy čoskoro zakvitnú. Staršie paródie zbytočne nepresádzama, len keď je to nevyhnuté. Ich odnože je hriechom odtrhávať, aj tak sa ťažko zakoreňujú. V takomto prípade radšej ich navrúbľujeme na vhodnú podložku.
Počet nájdených a popísaných taxónov je niekoľko sto. Každý kopec alebo vrch v oblasti vyskytu rodu Parodia má svoju populáciu. Každú populáciu sa snažili označiť a popísať, pod týmito názvami boli potom rozšírené do zbierok. Sukulentári rovnako označené exempláre miešali, sprašovali len medzi sebou. Takto vzniknuté semenáče boli jednotné ich variabilita bola minimálna. Druhy brané v užšom slova zmysle síce z pohľadu botaníkov má význam, ale zo strany zberateľov je to likvidačné! Rovnako označené rôzne populácie po sprašováni (hybridizácii) dajú vzniknúť nejednotným semenáčom. Takáto situácia v prírode nevyskytne alebo len veľmi výnimočne. Genetické fondy sa medzi populáciami nevymieňajú, a časom oddelené populácie sa premenia na formy, variety, poddruhy (supsp.) a nakoniec na dobré druhy.
Aké je teda riešenie? V rámci rodu Lithops pán Desmond T. Cole situáciu riešil tak, že číselne označil všetky populácie rodu Lithops na lokalitách. S číslicami označené populácie sukulentári miešajú, sprašujú len medzi sebou. Toto riešenie v rámci rodu Parodia je nerealizovateľné. Ich výskyt v prírode je na obrovskej ploche, ani do dnešného dňa sa tieto lokalitá neboli dokonale preskúmané. Stále sú novšie a novšie objavy! Štúdium tohoto žánru by nezvládla ani skupina ľudí. Takže zostáva v tomto prípade riešením používať lokálné označenia, názvy oblasti výskytu. Zberové čísla takzv. lovcov kaktusov je nemožné aplikovať na populácie, lebo je z nich niekoľko tisíc a lovci väčšinou si navštevujú tú istú populáciu po niekoľkých rokoch znova a zakaždé dajú nové zberové číslo tej istej populácii.
V najnovšej knihe o paródiach, Herbert Thiele: Wunderbare Welt der Parodien z roku 2011, je uznaných len 33 taxónov z vyše 300 synoním! Toto malé číslo podľa mňa nie je reálne, existuje určite 100-120 dobrých popísaných druhov. Jediným pozitívnym názorom autora je, že nepreraďuje do veľkorodu Parodia ani notokaktusy ani braziliparodie.