Acanthocalycium spiniflorum, ako aj názov hovorí, kvety sú posýpané tŕňmi
Synonymá: Echinocactus spiniflorus K. Schumann, Echinopsis spiniflora (K. Schumann) A. Berger, Lobivia spiniflora (K. Schumann) Britton et Rose ex Hoess,
Preklad názvu: spiniflorum = s ostnatým kvetom.
Variety a formy: Neboli popísané.
Acanthocalycium spiniflorum, skoro s bielymi kvetmi
Popis: Zvyčajne samostatný alebo pomaly vetviací od základu. Stonka je guľovitá, časom mierne valcovitá, rastie do výšky 12 cm a v priemere 6-10 cm. Pokožka je zelená až tmavo modrej farby so sivým nádychom, v staršej časti stonky prachovosivá (podobne ako u niektorých druhov rodu Copiapoa). Rebier 9-15, areoly na vrchole hrbolov, spočiatku sú pokryté žltohnedej plsti. Vzhľadom k tomu, že sa hrbolce v priebehu rastu rozširujú, areoly si priberú eliptický tvar a zostanú takmer lysé. Tŕne 5-10 radiálnych a 1-4 stredových, ktoré sú viac či menej rovnakej dĺžky u danej rastliny (0,5-3 cm). Druh je veľmi variabilný čo sa týka farby, dĺžky a počet tŕňov rôznych populácií. Obvykle sú čierne, alebo svetlo hnedé, neskôr sivé alebo svetlo žlté. Kvety sú zvonkovitého tvaru, 5 cm dlhé alebo menej, objavia sa v blízkosti temena. Farba kvetov je sírovo alebo citrónovo žltá (ale aj biela, oranžová alebo červená), Na kvetnej trúbke sú šupinovité tŕne a chlpy.
Acanthocalycium spiniflorum, s ružovými kvetmi
Výskyt: Argentina, Salta, horské svahy.
Pestovanie: Acanthocalycium spiniflorum je ľahko pestovateľný druh, ktorý toleruje aj studenejšiu klímu, nemá špeciálny nárok ani na zloženie zeminy. Rastie pomerne rýchlo a kvitne ochotne. Zálievku potrebuje pravidelne, hlavne v letných mesiacoch, pozor na prelievanie, korene má citlivé. Počas zimy čím studenejšie stanovisko, údajne v suchom stave krátkodobo vydrží aj -12 a menej stupňov Celzia. Aby otŕnenie bolo pekné, silné a kompaktné, v lete potrebuje čím viac priameho slnka. Množenie výhradne zo semien, výsev najlepšie robiť na jar.
Acanthocalycium spiniflorum, kvety s orgovánovej farby
Poznámky: Druh je často zamenený alebo skrížený s druhom Acanthocalycium violaceum, čo je škoda, lebo sa takto stratia charakteristické znaky druhu. Dobre pestované rastliny sú pekné aj bez kvetov, s kvetmi ale patria medzi najkrajšie kaktusy.