Synonymá: Agave virginica Miller, Dict. Ed. 8, No 1, nom illeg., Agave ramosa Moench, Meth., 1794: 642, Agave spectabilis Salisbury, Prodr. 1796: 247, Agave theometel Zuccagni, Obs. Cent. 63(1806): 26, Agave mericana L. var. theometel (Zuccagni) A. Terraciano, Primo Contrib., 1885:40, Agave milleri Haworth = Bonapartea, Syn. Pl. Succ., 1812: 68, 70, Agave variegata Hort. ex Streudel, Nom. ed., I:(1821): 18, nom illeg., Agave picta Salm-Dyck, Bonplandia VII(1859): 88, Agave longifolia var. picta (Salm-Dyck) Regel, Gartnefl., XIV(1865): 265, Agave americana var. picta (Salm-Dyck) A. Terraciano, Primo Contrib., 1885: 41, Agave ingens var. picta (Salm.Dyck) Berger, Hort. Mortol. 1912: 12, 360, Agave altissima Zumaglini, Fl. Pedem II(1864): 50, Agave fuertenbergii Jacobi, Versuch 63, Nachtr. I(1870): 149, Agave communis Gaterau, Descr. Pl. Montaub., 70(1789) vide Raynal in Taxon XVIII(1968): 516, Agave picta Berger, Gartenwelt VIII(1904): 337-338, nom illeg., Agave americana var. marginata Trel., Variegation in the Agaveae, Sonderkdruck Wiesner Festsch., 1908/9, Agave americana var. medio-picta Trel., Variegation in the Agaveae, Sondrerdruck Wiesner Festschr., 1908/11, Agave americana var. striata Trel., Variegation in the Agaveae, Sonderdruck Wiesner Festschr., 1908/12, Agave americana var. marginata alba Trel., Variegation in the Agaveae, Sonderdruck Wiesner Festschr., 1908/10, nom inval., Agave americana var. marginata aurea Trel., Variegation in th Agaveae, Sonderdruck Wiesner Festschr., 1908/10 nom. inv., Agave americana var. marginata pallida Trel., Variegation in the Agaveae, Sonderdruck Wiesner Festschr., 1908/10. nom. inval., Agave celsiana hort. ex Berger, Hort. Mortol., 1911: 357, nom. illeg., Agave ingens Berger, Hort. Mortol., 1912: 12, 360, Agave complicata Trel. ex Ochoteranea, Mem. Rev. Soc. Ci. Alsate mex. 33(1913): 100, Agave gracilispina Engelm. ex Trel., Bailey Stand. Cycl. Hort. 1(1914): 234, Agave melliflua Trel., Bailey Stand. Cycl. Hort. 1(1914), Agave zonata Trel., Bailey Stand. Cycl. Hort. 1(1914), Agave felina Trel., Contr. U. S. Herb., 23(1920): 128, Agave rasconensis Trel., Contr. U. S. Nat. Herb. 23(1920): 122, Agave subzonata Trel., Contr. U. S. Nat. Herb. 23(1920): 129, Agave americana f. nairobensis Herbin et Robins 1968, nom. inval.,
Prekl. názvu: americana = americká, podľa pôvodu, patrila medzi prvé rastliny dovezených z Ameriky.
Variety a formy: Farebné variety, skôr variegatné formy boli množené prevážne pre okrasné výsadby, Dnes sú uznané okrem Agave americana ssp. protoamericana ešte dve variety a to Agave americana var. expanza (Jacobi) Gentry, popísaná podľa kultúrnych rastlín v Európe. V Mexiku v Jaliscu často rastúca, ale aj využitá ako živé ploty, asi odtiaľto aj pochádza. Agave americana var. oaxacensis Gentry je pestovaná len v Oaxace do 2000 m n. m., divoko rastie u Huajuapanu (Oaxaca) a u Rio Verde v San Luiz Potosí.
Agave americana v botanickej záhrade a ako okrasná rastlina na záhrade sukulentára
Popis: Rastlina stredná alebo až veľká, moc odnožuje a niekedy sa vysieva. Kmeň je krátky, listová ružica 1-2 m vysoká a 2-3,7 m široká. Listy väčšinou 100-200 X 15-20 cm, kopinaté, ploché alebo žliabkovité alebo ohnuté, obvykle zašpičatelé, svetlosivé, sivé až svetle zelené, niekedy variegatné, epidermis hladká až slabo drsná, okraj vlnitý až zubatý (crenate, cik-cak), zuby variabilné, väčšie sú 5-10 mm dlhé. Koncový osteň väčšinou 3-5 cm dlhý, kuželovitý alebo s tupou špičkou (subulátnou), slabo rýhovaný, svietivohnedý, osŕnený šedinou. Kvetenstvo 5-9 m vysoké, stvol štíhly, priamy, s početnými, z poloviny ho objímajúcimi, trochu malými trojúholníkovitými brakteami (listeň). Asi v polovine stvolu až na hor sa vetví na 15-35 bočné vetvičky nesúcic kvetov usporiadaných do okolíkov. Kvet 7-10 cm dlhý, s dlhou stopkou, štíhly, pri otvorení žltý. Semeník 30-45 mm dlhý s rýhovaným krčkom, sviečkovite sa zužujúci do užšieho základu. Tobolky oblongovité (obvajčité), 4-5 cm dlhé, krátko stopkaté, zobákovité. Semená tvaru mesiaca alebo sĺz, 7-8 X 5-6 mm, svietivočierne.
Agave americana var. marginata aurea počas kvitnutia, kvetný stvol môže mať až 7 m
Výskyt: Nakoľko je aj pestovanou rastlinou a naviac sa samovolne šíri, je hojne rozšírená v centrálnom a severovýchodnom Mexiku a Texase. Sekundárne vo Stredomorí a ďalších zámorských subtrópických oblastiach celého sveta so zimnými dažďami. Pôvodná populácia je Agave americana ssp. protoamericana Gentry, ktorá aj dodnes divoko rastie na svahoch Sierra Madre Oriental v tropických listnatých a tŕnitých lesoch na 500-1400 m n. m. Jej typová lokalita leží medzi Galeana a Linares.
Okolíky kvetov Agave americana, v prírode kvety opelujú netopiery
Pestovanie: Agave americana je najznámejšou zo všetkých agáv, u nás dlhodobo úspešne pestovaná. Vo vinárskych oblastiach sa jej darí aj voľne vysadené, ale na zimu ju vykopeme a dáme do miestnosti s teplotami okolo 10 stupňov Celzia. Je ľahko mrazuvzdorná, u nás krátkodobo vydrží asi do -3 stupňov Celzia, toľko vydržia aj jej farebné formy.
Agave americana var. marginata aurea, najviac pestovaná variegatná forma
Poznámky: Všetky Agave americana sú použivateľné na výrobu pulque, mescalu a agávových vlákien z listov. Pre nápoje sú ale asi až na treťom mieste čo do objemu produkcie po Agave salmiana a Agave mapisaga, pre vlákna sa pestovala skôr Agave americana var. oaxacana, hlavným zdrojom pre vlákna je Agave sisalana. Ako úžitková rastlina sa uplatňuje Agave americana skôr v chladnejších oblastiach východného Mexika, ide o horskú rastlinu odolnejšiu aká je Agave salmiana.
Agave americana var. medio-picta je asi najkrajšou a najelegantnejšou variegatnou formou
Pripomienky: Agave americana v prírode zakvitne keď dosiahne 7-10 rokov svojho života. Kultúrne exempláre kvitnú po 20-40 rokoch, lebo nedostatok životného priestoru (pestovanie v kvetináčoch) a zimovanie u nás predĺží dospievanie rastlín. Keď chceme aby aj u nás kvitli skôr, ako 20-40 rokov, rastliny vysadíme do záhrady a počas zimných mesiacoch okolo ních vybudujeme vykurované zariadenie. Tu celú zimu udržíme teploty nad 0 stupňov Celzia.
Agave americana var. medio picta, stredný, bezchlorofytný pás je ostro oddelený od zeleného pásu