Aloe haemanthifolia, veľmi vzácna, prekrásna rastlina
Synonymá: Zatiaľ nemá žiadne.
Preklad názvu: haemanthifolia = názov dostala podľa podobných rastlín z rodu Haemanthus (krvokvet). Listami podobnými na rastliny z rodu Haemanthus.
Variety a formy: Nemá, zatiaľ neboli nájdené a popísané.
Aloe haemanthifolia v prírode s kvetmi Aloe haemanthifolia, kultúrny semenáč
Popis: Prízemná byliny s dvojradovými, pošvovitými, remeňovitými, tupými, mäsito kožovitými, 100-300 x 20-40 veľkými, s okrajom červeno chrupavčovito lemovanými listami. Stvol je jednoduchý, trošku prevyšuje listovú ružicu, až 500 mm vysoký, strapec kvetov je krátky, hustý, listene špičaté, 20-30 mm dlhé, trubkovité kvety oranžovo červené, 35-50 mm dlhé, s dlhou stopkou. Tobolka je oválna, asi 10 mm dlhá, semená čierné, ploché, asi 5 mm dlhé.
Aloe haemanthifolia, strapec pukov a otvorené kvety
Výskyt: Juhoafrická republika, juhozápadné Kapsko, kde rastie rostrúsene na hrebeňoch vyšších hôr, na celoročne mokrých skalách, často v blízkosti vodopádov či na presakujúcich prameniskách.
Pestovanie: Aloe haemanthifolia rozhodne nepatrí megzi ľahko pestovateľné sukulenty v skleníkoch, čo je dané hlavne klimatickými podmienkami, na ktoré je viazaná v prírode, stála prítomnosť vody v celý rok, časté hmly a studený vietor. Takéto podmienky skôr vyhovujú chladnomilným orchideám z rodu Cymbidium, ako africkým aloím. Pochopiteľne, ako aj iné druhy je do určitej miery prispôsobivá, ale nie do tej miery ako treba suchomilné aloe. V lete je Aloe haemanthifolium omnoho spokojnejšia vonku v polotieni, ale nemá rada preschnutie, u nás sa jej najlepšie darí v širokej mise, kde je neustále trocha vody. Priepustný substrát je podmienkou, rovnako ako aspoň niekoľkocentrimetrová vrstva hrubého piesku na dne nádoby. Zimovanie čo najstudenejšie, rastliny nesú krátkodobo aj zníženie teplôt na -5 stupňov Celzia. Množenie odnožami alebo semenami nerobí problém, keď dodržíme hore uvedené podmienky.
Aloe haemanthifolia v prírode, od Western Cape, South Africa
Poznámky: Tento veľmi atraktívny druh, ktorý skôr pripomína klíviu, zbieral asi prvý R. Marloth v horách nad Frenchhoek a jeho popis z utrpenej cesty, kde bol viackrát blízko k smrti, a tento fakt nie nadsadený. Okolie je plné strmými skalami a vodopádmi, ktoré tvoria blúdisko. Je aj ľahšia cesta k lokalitám, ale tie nie sú tak krásne a jedinečné, ako cez hory.