Aloe marlothii A. Berger, Botanische Jahrbuecher fuer Systematik, Pflanzengeschichte und Pflanzengeographie, Leipzig 38: 87 (1905).

Popis: Tvorí jednoduchý až vzpriamený kmeň, ktorý dorastie zpravidla do 2 metrov, ale vzácne aj do 6 m! Listy sú široké, matne zelené až sivasté. Velkosť listov je až 150x20-25 cm. Na okrajoch listov sú tmavé, červenohnedé, 3-6 mm vysoké zuby, ktoré sú vo veľkom počte prítomné aj na hornej aj dolnej strane listov. Kvetenstvo sa rozvetvuje bohato až do 30 hrozien, ktoré sú očividne naklonené až do vodorovnej polohy. Kvety sú väčšinou sýto oranžovočervené, niekedy žlté alebo čisto červené.

Výskyt: Botswana, Mosambik, Južná Afrika, Svazijsko. Rastie predovšetkým v podhorských oblastiach na skalnatom teréne a svahoch. Veľké populácie najdeme v Drakensburgu, Lebombu, Waterbergu.

Pestovanie: Aloe marlothii sa pestuje veľmi lahko. Komerčne sú ponúkané bežne a v teplých oblastiach kde nemrzne, sú vysadené ako ozdobné rastliny. Krátkodobo v zime unesú do -5 stupňov Celzia. V kultúrach tolerujú aj časté polievanie, ale v takomto prípade ostne a zuby na listoch zriednu a mäknú. Substrát má byť minerálny, štrkovopiesčitý, i keď rastlinám nevadí prímes rašeliny alebo iných organických komponentov. U nás sa veľmi osvedčilo letnenie. Aloe marlothii môžeme vyložit v apríli na slunečné stanovisko, keď už nie je hrozba nočných mrazíkov. Počas dlhotrvajúcich dážďov ale ich musíme chrániť. Na zimovisko ich uložíme v októbri, keď prídu prvé nočné mrazíky, pochopiteľne zemina už musí byť suchá. Dobre letnené rastliny majú prekrásne zuby a hrbolky na pokožke listov. Zuluovia používajú listový a koreňový odvar na odstranenie škrkaviek (hlíz) u ľudí a zvierat.

Poznámky: V mladosti je možná zámena s podobnými Aloe ferox alebo s Aloe aculeata. V dospelosti tieto taxóny sú už dosť odlišné od seba. Aloe marlothii má skoro vodorovné kvetenstvo a spravidla aj výraznejšie zuby na hornej strane listov. Práve výrazné zuby bez bielej báze ich lahko odlišuje od ostatných príbuzných druhov. 

Pripomienky: Sú to krásne, ozdobné rastliny, jedinou nevýhodou je ich rýchly a mohutný rást. Keď majú korene dostatok priestoru a živín, ročné prírastky sú úžasné. Celkom sú nenáročné, počas zimy im stačia teploty okolo 8-12 stupňov Celzia, v takomto prípade nepotrebujú ani veľa svetla a vodu vôbec. Teplejšie zimované kusy musia mať primerané množstvo svetla a občasnú zálievku, aby sa listy nemormálne nepredĺžili, takomto stave sú aj krehké a aj na najmenší dotyk odpadnú.