Ancistrocactus mathssonii SB 1401, starý, kultúrny exemplár
Synonymá: Echinocactus mathssonii Berge in K. Schumann, 1898, Ferocactus mathssonii (Berge ex Schumann) N. P. Taylor, Glandulicactus mathssonii (Berge ex Schumann) D. J. Ferguson, Sclerocactus uncinatus subsp. crassihamatus var. mathssonii (Berge ex Schumann) nov. comb. (Weber) Taylor,
Preklad názvu: mathssonii = Albert Mathsson, hlavný záhradník u H. Grusona v Magdeburgu, zbieral kaktusy v Mexiku.
Variety a formy: Neboli publikované.
Ancistrocactus mathssonii SB 1401, sa dá rozlíšiť na prvý pohľad
Popis: Stonka je obvykle soliterná s aktraktívne rozloženými tŕňmi, plocho guľovitá až vajcovitého tvaru, zelenej až modrozelenej farby so sivomodrým nádychom, až 15 cm vysoká a 8 cm široká. Rebrá 9-13, s výraznými hrbolmi, ktoré sú asi 6-9 mm široká a 9-15 mm vysoké. Areoly sú od seba vzdialené asi na 2-2,5 cm, okruhlé 3-5 mm v priemere so sivasto žlskastou vlnou a s niekoľkými žliazami v hornej časti hrbola. Korene sa rozvetvujú. Tŕne sú silné, slonovinovobiele, sivoružové alebo fialové, mierne sploštené. Stredové tŕne 1 (alebo až do 4 na dospelých rastlinách), dolná z nich je zakrivený a výrazne dlhší, 5-9 cm dlhý, 1-1,5 mm široký. Okrajové tŕne 5-8, z ktorých 2-3 dolných sú silnejšie a majú farbu a charakter stredových tŕňov, ostatné sú slonovinovobiele. Kvety sú jedinečnej medenej farby, 2-4 cm v priemere a 2-3 cm vysoké. Peľové nitky žlté alebo nahnedlé, peľové vačky žlté, blizna 1,2 cm dlhá, červenkastá, čnelka 10-14 laločná, žltá alebo oranžová. Na kvetnej trúbke sú ozubené šupiny do 6 mm. Kvitne od marca do mája, kvety sa otvárajú pri vyšších teplotách do obeda, na noc sa zatvárajú, vydržia 2-3 dni. Plod 1,5-2,5 cm dlhý, vajcovitý až guľovitý, mäsitý, červený, dozrieva sa asi jeden mesiac a je jedlý. Semená čierne, 1,3-1,5 mm dlhé, 1 mm široké, 0,8 mm hrubé.
Ancistrocactus mathssonii, aj kvety sú ozdobné
Výskyt: Mexiko, Guanajuato, južná časť tohoto štátu.
Pestovanie: Ancistrocactus mathssonii patrí medzi vzácne druhy, ktoré sú pestované len veľmi málo. U pestovateľov má špatnú povesť, lebo údajne sú veľmi citlivé na prehmaty a ich korene sa stanú ľahko obeťami hniloby. Druh je vysoko xerophytný (suchuvzdorný, -milný), znesie aj nižšie teploty v suchom stave. Polievame striedmo a v zime ho udržiavame v úplnom suchu, a potom stačia im do 10 stupňov Celzia. Dobré vetranie potrebuje celý rok. Hnojíme maximálne raz do roka hnojivom s nízkym obsahom dusíka. Lepšie sa mu darí v chudobných pôdach, v ktorých rastú sice pomalejšie, ale ich pletivá zostanú pevné. V lete čím viac priameho slnka, inak si vytvoria neprírodzený tvar. Na zimovanie stačí nevykurovaný skleník, kde príležitostne sa môžu teplota klesnúť na -7 až -12 stupňov Celzia. Dobre pestované rastliny sa netrpia od škodcov. Množenie jedine s výsevom. Semená klíčia dobre, ale semenáče sú chúlostivé a skoro padnú za obeť rôzným hnilobám. Najlepšie je ich hneď navrúbľovať na vhodnú podložku.
Ancistrocactus mathssonii, tvrdo pestované semenáče majú výnimočne krásne otŕnenie
Poznámky: Nektárové žliazy na hornej časti arely, ktoré sú za hornými okrajovými tŕňmi, vylučujú sladkú, lepkavú šťávu, ktorá dlho vydrží na rastline. Nakoľko v uzatvorenom priestore nie sú chrobáci, ktoré by túto šťávu spotrebovali, časom sa na nich udomácnia rôzne pliesne. Múžu potom zakryť veľkú časť stonky, respektívne pokožky. Rastlinám to síce nevadí, ale estetický spôsobujú negatívne. Tento jav je možné vydieť na hlavnej fotke tohto článku. Pomôže, keď pri polievaní spustíme vodu aj na stonku, ale musíme mať istotu, že sa voda z rastlín vyparí do večera. Pokiaľ máme sebavedomie a trpezlivosť, môžeme druh pestovať aj na vlastných koreňoch.