Synonymá: Neogomesia agavoides Castaňeda, Cact. Suc. J. (US), 13: 98-99, 1941,
Prekl. názvu: Voľne sa dá preložiť, ako "podobná rastlinám z rodu Agave".
Variety a formy: Zatiaľ neboli popísané.
Popis: Telo je väčšinou samostatné, zelenohnedé, plocho guľovité, v prírode len nepatrne vyčnivajúce nad povrch pôdy, vrchol plochý, 50-80 mm široký, bradavky asi 40 mm dlhé, na báze stlačené dohromady, asi 6 mm široké, zužujúci sa do hrotu, v priečnom priereze polokruhové, najskôr postavené spriamene, neskôr vodorovne, hrot je väčšinou zahnutý naspäť. Areoly sú v hornej strane bradaviek, asi 5-12 mm vzdialené od hrotu, 2-5 mm v priemere, s vlnou, väčšinou bez tŕňov, spočiatku sa vyvíjajú na báze mladých bradaviek a odtiaľto vyrastajú aj kvety s plodom. Tŕny väčšinou chýbajú, občas v rastúcej areole 1-3 pružné, sploštelé, farby rohoviny. Kvety sa vyvíjajú z areol na báze mladých bradaviek, 30-45 mm v priemere, 30-50 mm dlhé, červené. Blizna prečnieva 1-3 mm nad tyčinkami, čnelka je biela, 10-20 mm dlhá, blizna 3-8 laločná, tyčinky sú početné, žlté. Plod je ružový až intenzívne červený, guľovitý až kyjovitý, 10-20 mm dlhý, 5-12 mm v priemere, zralý plod je mäsitý, neskôr vysýcha a hnedne. Semená hruškovitého tvaru, 1-1,5 mm dlhé, čierne, s bradavkovitou testou a veľkým plochým hilom.
Začiatok otvorenia kvetu naplno otvorený kvet, jedinečná krása!
Výskyt: V prírode sa tento druh vyskytne na neveľkej ploche, v nadmorskej výške 1300 m, na vápencových kopciach pohoria Sierra Madre Oriental, v blízkosti osady Tula, v mexickom štáte Tamaulipas. Ariocarpus agavoides tu rastie v pôde dosť bohaté na humus, skoro neutrálnej reakcii (ph 7,1), predovšetkým pod suchomilnými krovinami rodov Jatropha, Condalia, Prosopis: Koeberlinia spinosa atď. Z kaktusov tu rastú okrem z okruhu mamilárií a opuncií aj Neolloydia conoidea, Thelocactus tulensis, Ferocactus echidne. Klimatické pomery sú dosť etrémne. V lete niekedy presahujú teploty aj 50 stupňov Celzia, ale zimy sú studené, pričom teploty neklesajú pod 0 stupňov Celzia. Po celkom suchej jari a počiatku leta prichádzajú niekedy aj veľmi výdatné letné dažde. Jeseň je potom taktiež suchá a zima je ešte suchšia.
Pestovanie: Ariocarpus agavoides sa dá pestovať aj na vlastných koreňoch, ale v tomto prípade je potrebné sa starať, aby bežná zmes kaktusového pôdného substrátu bola dokonale priepustná. Toto dosiahneme keď pridáme piesok, štrk alebo antuky. V lete potrebuje veľmi teplé a svetlé stanovisko, v zime potom dokonalé sucho. Pretože malé semenáče rastú veľmi pomalu a vyžadujú veľkú starostlivosť, doporučuje sa pre krátkodobé vrúbľovanie na Pereskiopsis, na ktorom rýchle rastie a často aj odnožuje. Ako trvalé podložky boli doporučované Eriocereus jusbertii a Trichocereus spachianus. Dokonale a natrvalo rastie na echinopsisoch, podobne ako aj ostatné druhy z rodu Ariocarpus. Najväčšie nebezpečie hrozí pravokorenným aj vrúbľovaným rastlinám v období po odkvetu, keď zbytky kvetov zostanú na rastline. V tomto jesennom období je potrebné udržať vyššiu teplotu, aby nedošlo k plesniveniu a zahnívaniu zbytkov kvetov, od ktorých sa môže hniloba rozšíriť na celú rastlinu. Niektorí pestovatelia riešia tento problém odložením rastliny do elektrický vykurovaných skriniek alebo prihrievaním infračervenými žiarovkami. Semené podržia klíčivosť dlhú dobu, semenáčky však rastú veľmi pozvolna. Kvety sa objavia v období od konca augusta do októbra. Pri priemerných teplotách kvety vydržia aj týždeň až dva.
Poznámky: Ariocarpus agavoides bol pôvodne zaradený do monotypického rodu Neogomesia. Na základe podrobných morfologických prieskumoch E. F. Anderson v roku 1962 bol tento druh začlenený do rodu Ariocarpus. Oprávnenosť preradenia potvrdia aj hybridizačné pokusy navzájom s inými druhmi rodu Ariocarpus.
Pripomienky: Mal som viac rastlín z tohto druhu, ale na vlastných koreňoch som ich nedokázal nikdy udržať, väčšinou "poodchádzali" v zimných mesiacoch. Moje zimovanie asi nie je dokonalé pre tieto rastliny, potrebujú 100% suchú klímu, ktorá u nás na Južnom Slovensku počas zimných mesiacoch je veľmi vlhká. Spôsobuje to tkz. inverzné počasie.