Astrophytum capricorne var. minor (Runge et Quehl) Frič, Život v přírode, Kaktusová příloha, 29 (11): 38,1925

Astrophytum capricorne var. minor (Runge et Quehl) Frič, Život v přírode, Kaktusová příloha, 29 (11): 38,1925

            Astrophytum capricorne var. minor, stará zbierková rastlina, zodpovedajúca pôvodnému popisu

Synonymá: Echinocactus capricornis var. minor Runge et Quehl, Monatsschr. Kakteenkunde, 2: 82, 1892.

Preklad názvu: minor = vyjadruje vlastnosť variety - má menšiu stonku oproti typovej variety.

Variety a formy: Astrophytum capricorne var. minor je len jednou formou variabilného komplexu rastlín druhu Astrophytum capricorne. Do tohoto okruhu ešte patria aj Astrophytum senile a Astrophytum niveum. Vzájomná príbuznosť celej skupiny by bola najlepšie vyjadrená začleneným všetkých menovaných taxónov do jediného druhu s odlišnosťami, klasifikovanými na úrovni subspecie alebo variety, pretože celý tento široký komplex rastlín na seba na lokalitách plynule nadväzuje. Práve preto aj u variety minor najdeme formy s veľmi riedkym ovločkovaním, ktoré niekedy len s ťažkosťami odlíšime od rastlín, ktoré poznáme pod názvom Astrophytum senile. Na niektorých miestach sú  populácie tvorené pomerne drobnými guľovitými až mierne valcovitými rastlinami (napr. v okolí Hipolito, Coahuila), inde sa vyskytujú robustné rastliny, ktoré svojou veľkosťou pripomínaju skôr Astrophytum capricorne var. capricorne, prípadne Astrophytum senile. Rozlišovacím znakom je vločkovanie. Pokiaľ typické Astrophytum capricorne var. capricorne má vo väčšinom prípade na temeni hrdzavé vločky, u Astrophytum capricorne var. minor sa s týmto znakom nikdy nestretneme. A. V. Frič popísal dve variety Astrophytum capricorne var. minor a var. mayor a vo svojom kľuči ich rozdelil podľa morfologických vlastnosti (var mayor má menej tŕňov v areole a väčší vrást) aj geograficky (var. minor nazval podporne ako var. orientalis, teda východné). Fričovo meno Astrophytum capricorne var. minor je možno považovať za kombináciu. Jeho Astrophytum capricorne var. mayor je dnes všeobecne považované za typovou varietou capricorne.

       

                                     Astrophytum capricorne var. minor, aj nové vločky sú biele

Popis: Stonka je jednotlivá, spočiatku guľovitá, neskôr valcovitá až krátko stĺpovitá, 80-150(-300) mm vysoká, 70 mm široká, tmavozelená, pokrytá nepravidelne rozloženými plstnatými vločkami, rebier 8, v starobe zvlnené, brazdy medzi rebrami hlboké. Areoly na začiatku vlnaté, neskôr holé. Tŕňov 8-12, čierno- až sivohnedých, plochých, papierovitých, navzájom popletených, u starších rastlín zakrývajú celú stonku. Kvet 60-80 mm široký, žltý s červeným stredom, kvetná trubka pokrytá sivohnedou vlnou a červenými šupinami, prašníky a blizna žlté. Plod mäsitý, guľovitý, červenohnedý, v zralosti pri základe pukajúci. Semená hnedé, mískovité, lesklé, 2 mm veľké.

       

                      Astrophytum capricorne var. minor má obrovské kvety, ktoré majú červený stred

Výskyt: Astrophytum capricorne var. minor pochádza z južnej časti štátu Coahuila, západne od mesta Saltillo. Za centrum výskytu je považované okolie Hipolito a Sierra de la Paila. Západnom smere postupne prechádza do foriem, popísaných ako Astrophytum senile. Rastie na miestach s pieskovito kamenitých základoch a malým podielom humusu. Uprednostňuje mierne svahy s vápencovým štrkom alebo celými vápencovými blokmi, hlínikovitých substrátoch na rovinatých plochách medzi pahorkami sa nevyskytuje. Spoločne rastie aj inými zaujímavými príslušníkmi čeľade Cactaceae z rodov Coryphantha, Mammillaria, Echinocereus, Echinomastus, Thelocactus, Epithelantha, Ancistrocactus, Leuchtenbergia, Ariocarpus, Neolloydia atď. Z ostatných sukulentov sú tu zastúpené napr. rody Euphorbia, Echeveria a Agave. V prírode sú rastliny vystavené celodennému slnečnému žiareniu, zrážky sú sústredené do jarného a jesenného obdobia.

       

                        Semenáče Astrophytum capricorne minor, oproti var. capricorne, sú otŕnené 

Pestovanie: Astrophytum capricorne var. minor je vcelku bezproblémová rastlina. Komplikácie nastávajú až vtedy, ak chceme, aby naše rastliny vypadali alespoň približne tak, ako tie z prírody. Bohaté a pomerne husté otŕnenie dosiahneme pri umiestnenie rastlín na čo najsvetlejšie miesto s prúdeným čerstvého vzduchu. Prispieva im aj väčší rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami vo vegetačnom období. Priepustný minerálny substrát prihnojujeme dvakrát až trikrát za sezónu. Prezimujeme úplne nasucho, najlepšie pri 10 stupňoch Celzia. Rastliny bez problémov znesú krátky pokles teplôt aj pod bod mrazu.

Poznámky: Rastliny sú v prírode veľmi husto otŕnené s nápadnými tŕňmi, takže pripomínajú, hlavne v starobe, trsy suchej trávy. Toto husté, rastlinu obalujúce otŕnenie, vzhľadom k nižšej intenzity slnečného žiarenia, skoro je nemožné v naších kultúrnych podmienkach uskutočniť. Dĺžka tŕňov je však pri správnom pestovaní ekvikvalentné, tŕne sú však viac vspriamené a neoklopujú tak tesne stonku ako u rastlín v prírode. Zberateľ C. Runge z texaského San Antonia našiel tieto rastliny v roku 1891 neďaleko Saltillo. Runge rastliny zjavne provizorne pomenoval ako var. minor k druhu Echinocactus capricornis a zaslal ich poštovnému úradníkovi Leopoldovi Quehlovi do saského Halle (Saale). Len Quehl rastlinu platne popísal v berlinskom časopise Monatsschrift fuer Kakteenkunde a zberateľa Rungeho u mena uvádzal. Všeobecne sa za autorstvo var. minor uvádza Runge et Quehl, v skutočnosti autorom popisu je však asi len Quehl, správne by tedy malo byť var. minor Runge ex Quehl, alebo len Quehl

Viac o rode Astrophytum na: kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika/