Astrophytum ornatum, staré kultúrne rastliny
Synonymá: Echinocactus ornatus DC., Mém. Mus. Hist. Nat. Paris, 17: 114, 1828, Echinocactus mirbelii Lem., Cact. Aliq. Nov. Descr., 22, 1838, Echinocactus ornatus var. glabrescens K. Sch., Gesamtbeschr. Kakteen, p. 324, 1898, Astrophytum ornatum var. niveum Schuetz et Fleischer, Kaktusy 71, 8: 51-55, 1971, Astrophytum ornatum var. virens Schuetz et Fleischer, Kaktusy 71, 8: 51-55, 1971, a ďalších 100 synoným
Preklad názvu: ornatum = ozdobný, krásny, čo sa vsťahuje na krásu rastliny, skoro geometricky dokonalej stonke.
Variety a formy: Variet a foriem bolo v literatúre uverejnených mnoho, napr. var. mirbelii, var. glabrescens, var. virens, var. afiliatum, var. aureispinum, var. pentacanthum, var. flavispinum, var. robustispinum, var. spiralis atď. Prieskumy na náleziskách ale ukázali, že ich existencia bola založená na fenotypových odchylkách. Na lokalitách je možné nájsť jedince odlišujúci sa hustotou vločkovania, zbarvením pokožky, veľkosť kvetov a taktiež s rebrami priamymi aj špirálovitými. Niektorí odborníci rozlišujú: var. ornatum, z Barranca de Venados, Hidalgo, var. mirbelii (Lem.) Okomura, z Vista Hermosa, Queretáro, var. glabrescens (Weber) Okomura, z okolia Peňamiller, Querétaro. Inou vecou sú "variety", ktoré vznikli výberom a príbuzenským krížením v kultúrach. Nemôžeme ich označiť ako prírodné taxóny, ale musíme ich označiť ako kultivary. Platia tie napr. pre variety var. virens Schuetz et Fleischer, ktorá je od začiatku bez vločiek, a var. niveum Schuetz et Fleischer, ktorá je naopak, husto ovločkovaná.
Astrophytum ornatum, tento druh aj v kultúrach patrí medzi najväčším druhom rodu.
Popis: Stonka je najpr guľovitá, ale zakrátko začne rásť do výšky, valcovitá až stĺpovitá, jednotlová a neodnožujúca, asi 300 mm široká a 1,5 m vysoká (v prírode sa našli aj 2,1 metrové exempláre), pokožka je zelená. Biele vatové vločky sú rozložené nepravidelne, väčšinou vytvárajú priečne pruhy. Rebier 8, priamych alebo špirálovitých, na hranách sú ostré, areoly s bielou plsťou. Okrajových tŕňov 5-11, priamych, drevovito pevných, väčšinou žltavých až hnedých, odstávajúce. Stredových často 1, priamy a dlhší ako okrajové alebo (hlavne v mladosti) rovnako dlhý, u veľmi starých jedincoch až 80 mm dlhý, žltavý alebo hnedastý. Kvet široko nálievkovitý, 70-90 mm široký a rovnako dlhý, okvetné lístky kopinovité, zašpicatelé, žlté, tyčinky žlté, blizna svetlo žlté. Plod predĺžený, pokrytý bielou plsťou a štetín, vysýchajúci a pukajúci v hornom polovine. Semená mušlovitého tvaru, asi 3 mm veľké, leskle čierne, hilum vyduté.
Výskyt: Rozšírenie je obmedzené na mexické štáty Hidalgo a Querétaro, kde sa tento druh vyskytuje v povodí Rio Moctezuma v nadmorských výškach 1000 až 1600 metrov, vždy na vápencovitých podkladoch, často v šterbinách skál alebo na zvetraleninách, shromadujúcich sa na terasách. Guľovité korene preníkajú hlboko do šterbín skály a umožňujú rastlinám získať vodu aj v suchom období. Rastliny nie sú tienené ostatnou vegetáciou.
Astrophytum ornatum, otvorený semenník so semenami
Pestovanie: Astrophytum ornatum dospieva do kvetnej zralosti po 7-8 rokoch, pri veľkosti asi 10 cm (už sú vyselektované kvitnúce miniaturné exempláre o veľkosti asi 7 cm). Nárast v bežných podmienkach je v prvých rokoch rychlý. Substrát stačí s neutrálnym pH (cca 6,6-7,5), potrebuje nepravidelnú, ale výdatnú zálievku. Počas vegetácie potrebuje plné oslnenie a vetranie. Prezimuje pri teplotách nad 7 stupňov Celzia, v úlnom suchu. Vrúbľovať nie je potrebné. Množenie jedine semenami. Kvitne behom neskorého jara a leta v niekoľkých sériach.
Poznámky: Semenáče Astrophytum ornatum sú v prvom roku husto ovločkované, ktoré neskôr dosť rýchlo ubýva a kvetnej zralosti je časť rastliny celkom holá alebo v najrôznejších stupňoch ovločkované. Niekoľkých špecialistov tento znak viedlo k rozlišovaniu variet. Rebrá môžu byť stočené do prava alebo do ľava, ale aj priame. Veľký záujem o astrofytá viedlo k preceneniu týchto morfologických a vcelku nepostatných znakov. Má to svoj význam v zbierkach špecialistov a milovníkov kuriozit, ale z botanického pohšadu nie sú dôvodom k vnútrodruhovému rozdeleniu na variety alebo formy. V rámci rodu Astrophytum, tento druh má najjužnejšie položenú lokalitu, vzdialenú iba 150 km od iných druhov rodu (Astrophytum myriostigma). Charakter náleziska je odlišný od nálezísk iných druhov. Jedná sa o teplé a relatívne suché kaňóny a hlboké údolia, kde sa nepochybne tento druh dlhý čas samostatne vyvíjal. Za skoro 200 rokov, odkedy je tento druh v kultúre, bol vytvorený celý húf krížencov a kultivarov.