Astrophytum senile, mladé jedince majú tmavé otŕnenie
Synonymá: Echinocactus capricornus A. Dietr. var. senilis (Frič) ex Moeller, Zeitschrift fuer Sukkulentenkunde, 2: 128, 1925, Astrophytum capricorne (A. Dietr.) Br. et R. var. senile (Frič) Okumura, Syaboten-no-Kenkyu, 4: 175, 1933, Astrophytum capricorne (A. Dietr.) Britton et Rose subsp. senile (Frič) Doweld, Sukkulenty (Moskva), 3: 36, 2000,
Preklad názvu: A. V. Frič vybral toto meno na základe šedivých tŕňov, ktoré husto zakrývajú hlavu rastliny a pripomínajú tak šedivú hlavu starca.
Variety a formy: Astrophytum senile zapadá do komplexu Astrophytum capricorne, kde je momentálne asi 7 taxonov. Najbližším taxónom je Astrophytum senile var. aureum, ktorý sa v zbierkach najčastejšie vyskytuje. Toto sa od var. senilis odlišuje farbou čerstvých tŕňov, počet tŕňov je nižší a tŕne sú na priereze oblé. Obidve variety sú taktiež oddelené vzdialenosti, rastú asi šesdesiať kilometrov od seba, oddelené zaplavenou plochou panví. Ďalším blízko príbuzným je Astrophytum capricorne var. sanjuanense, ktoré má omnoho menej tŕňov, spore rozchádzané biele vločky a neveľký areál tohto poddruhu leží asi 170 km severnejšie.
Astrophytum senile, má obrovský kvet
Popis: Stonka je jednotlivá, najprv guľovitá, v starobe stĺpovito pretiahnutá, až 120 mm široká a asi 300 mm vysoká, rozdelená na 8 ostrých, mierne zvlnených rebier. Epidermis tmavo zelená, bez vločiek, zriedka len s ojedinelými vločkami. Areoly kruhovité, so sivou krátkou plsťou, neskôr sú holé, asi 8 mm široké. Tŕňov najčastejšie asi 14 (až 30), ťažko rozoznateľné na stredové a okrajové, asi 100 mm dlhé, mäkké, šikmo nahoru zahnuté, na všetky strany rozložené, čierne až hnedé, neskôr šedivejúce až bielajúce. Kvet je veľký, lievikovitý, žltý, s jasne červeným stredom, až 80 mm široký, okvetné lístky kopinovité, žlté, na spodu červené, nitky tyčiniek načervenalé, prašníky žlté, čnelka v dolnej časti načervenalá, blizna žltá. Plod mäkký, červenavý, v zralosti zospodu sa otvárajúci. Semená asi 3 mm veľké, prilbicovité, hnedé a lesklé.
Výskyt: Astrophytum senile má typovú lokalitu v Sierra de Parras, Coahuila, Mexiko, tu ho našiel asi pred 100 rokmi A. V. Frič pri, už v tom období zaniklej želežničnej stanici Villa Real, alebo taktiež pri El Amparo. Na niektorých mapách je toto miesto označované aj ako La Peňa. Zrážky tu neprevyšujú 200 mm za rok, jedná sa o najsuššiu krajinu v štáte Coahuila. Astrophytum senile tu rastie jednotlive na prikrých vápencovitých svahoch, v šterbinách zvetrajúcej horniny s veľmi malým obsahom humusu, vo výškach do 1600 m n. m. Ďalšia lokalita sa nachádza odtiaľto asi 20 km severozápadne v kopcoch u Cerro Bola. Miestami môže rásť spoločne s Astrophytum coahuilense, ktorým sa nikdy nekríži. Ďalšiu sukulentnú doprovodnú vegetáciu tu tvoria Ariocarpus fissuratus subs. lloydii, Coryphantha macromeris, Coryphantha poselgeriana, Echinocereus stramineus, Epithelantha micromeris, Escobaria zilziana, Mammillaria grusonii, Mammillaria lenta, Mammillaria viescensis, Thelocactus bicolor, Agave lechugilla, Agave victoriae-reginae, Euphorbia antisiphylitica a Fouquieria splendens. Areál rozšírenia bude pravdepodobne väčší.
Astrophytum senile, charakteristické otŕnenie
Pestovanie: Je rovnaké, ako v prípade ostatných druhov rodu Astrophytum z Coahuily.
Poznámky: Pravdepodobne prvý, kto tieto rastliny v roku 1903 zbieral, bol G. A. Purpus, jeho nález o rok neskôr komentoval E. Dams, a zmieňuje sa o ňom ako o "forme beta". Český cestovateľ A. V. Frič túto rastlinu znovu objavil (1923), a pomenoval ju priliehavým menom Astrophytum senile. Rastliny, ktoré tedy Frič zbieral, boli absolutne bez vločiek, veľmi zriedka sa na niektorej rastline objavilo niekoľko vločiek a len jedna rastlina z tisícoch bola husto ovločkovaná. Všetky boli viacmenej husto otŕnené, až tak, že pripomínali trsy suchej trávy, alo po daždi sa hranaté tŕne nasiaknu vodou, ich hrany sa zaoblujú a tŕne sa usporiadajú do pravidelnej špirály. Bohumil Schuetz sa zmiňuje taktiež o vločkovaných rastlinách, ktoré boli cieleným výberom a opakovaným výsevom vyselektované v pestiarniach. Tieto odchýlky sú označované ako cv. Urform (prvotná, pôvodná forma, praforma - tento názov už používal aj Frič). Pretože Astrophytum senile v prírode rastie spoločne s Astrophytum coahuilense, a pretože často kvitnú súčastne a majú rovnakých opeľovačov, existujú úvahy, že by mohli existovať medzidruhové hybridy. Tie však doteraz neboli nájdené, ale pokusy v kultúre prekázali, že vzájomným sprášením sa plodia a vytvárajú semená. Semená obidvoch rodičov dobre klíčia, ale potomstvo je natoľko neživataschopné, že neprežije z nich ani jeden semenáč, hynú za pár týždňov. Možná, vrúbľovanie by pomohlo a vzniknuté hybridy by sa udržali a ich vývoj by bolo možné sledovať. Takže, je tu priestor pre prípadné pokusy.
Astrophytum senile, staré kultúrne exempláre sú stĺpovité, ako v prírode