Aylostera flavistyla, s fialovým nádychom zelenej farby pokožky
Synonymá: Rebutia flavistylus Ritter, Ashingtonia, 3: 12, 1978,
Preklad názvu: flavistylus = žltá čnelka.
Variety a formy: Variety a formy neboli popísané, druh vykazuje len veľmi malé rozdiely. Niektoré rastliny majú len trošku bledšie, menej načervenejšie kvety. Rozdiely v dĺžke a hustote otŕnenia sú asi len dôsledkom odličných podmienok kultúry. Okrem typového zberu FR 756, podľa ktorého bol druh popísaný, bol ako Rebutia flavistylus označený taktiež zber KK 1979.
Aylostera flavistyla, typickou farbou kvetov, na kvetnej trúbke sú dobre viditelné šupinky s vatou a štetinami
Popis: Stonka jednotlivá, guľovitá, 40-50 mm široká, s krátkym, mäkkým, bielym repovitým koreňom, pokožka zelená. Rebier 15-27, špirálovite stočené a rozložené do 4-6 mm vysokých, na základe 4-5 mm širokých hrbolov. Areoly oválne, 1,5-3 mm dlhé, nažltlé a neskôr bielo plstnaté, 5-8 mm navzájom vzdialené. Tŕne nažltlé, neskôr biele, jemné, skoro rovné, okrajových tŕňov 15-22, do strany smerujúce, 6-10 mm dlhé a niekoľko podobných odstávajúcich stredových tŕňov. Kvety hlboko postranné, 30-40 mm dlhé, oranžové, semeník guľovitý, 4 mm široký so šupinami o dlžke do 1 mm s bohatou bielou vlnou a niekoľkými vlasovitými štetinami, kvetná trúbka asi 20 mm dlhá, v dolnej polovine zrastené s čnelkou, nahore asi 6 mm široká, vovnútri bledá, vonku oranžovo žltá, pokrytá ako semeník, šupinami, vlnou a štetinami. Prašníky svetlo žlté, čnelka sírovo žltá, blizna s 8 rozloženými ramenamy citrónovo žltá, trošku prečnieva najvyššie postavené prašníky. Plod guľovitý, 5-7 mm široký, svetlo zelený. Semená čiernohnedé, asi 1,2 mm dlhé, 0,7 mm široké, jemne hrbolaté.
Aylostera flavistyla, typický jedinec
Výskyt: Druh pochádza od Caja (Bolívia, departmant Tarija, provincia Mendez), ako miesto typového zberu F. Ritter (FR 756) bolo uvedené pod Cajas, druh bol nájdený taktiež nižšie v rokline Cajas u Rio Cajas. Taktiež u zberov KK 1979 ako miesto nálezu je uvedená Tarija, Mendez, Cajas.
Pestovanie: Druh je pestiteľsky veľmi vďačnou rastlinou, so svojimi nárokmi sa nijako nelíši od príbuzných druhov. Semená, ktoré sú z bohatých samosprašných kvetov pravidelne vytvorené v dostatočnom množstve, dobre klíčia, výsevy sú jednotné a rastliny skoro dorastajú kvetuschopnosti. Pri dodržaní bežných požadaviek kultúry rebucií rastie dobre na vlastných koreňoch, ktoré sú len málo dužnaté. Dostatok svetla a čerstvého vzduchu prispieva k bohatej tvorbe kvetov a hustému a výraznému otŕneniu.
Aylostera flavistyla, na priamom slnku pestovaná Aylostera flavistyla, aj podľa kvetu je Aylostera
Poznámky: F. Ritter našiel svoju Rebutia flavistylus roku 1958, a jej pomenovanie odvodil od charakteristickej farby jej čnelky. Pre názov použil tvar substantiva, teda žltá čnelka, preto koncovka zdánlivo odporuje gramatickému rodu rodového mena. V domnienke, že sa jedná o omyl, redakcia u prvotného popisu zmenila koncovku a použila kombináciu Rebutia flavistyla, čo ale bolo nedorozumenie, ktoré by malo byť chápané ako tlačová chyba. F. Ritter na to vo svojej skromnej práci upozornil a omyl korigoval. Správne meno by teda malo znieť Rebutia flavistylus. Tvar kvetov flavistylus, výrazná vlna a štetiny v paždí na kvetnom lôžke a trúbke aj tvar semien jasne ukazujú na príslušnosť tohoto druhu k sekci Aylostera, napriek tomu jej celková vzhľad a hlavne charakter otŕnenia je pre túto sekciu veľmi nezvyčajný. Bez kvetov táto rastlina naopak nápadne pripomína niektoré formy z príbuzenstva Rebutia senilis alebo Rebutia wessneriana.
Pripomienky: Druh je v mojej zbierke dobre zastúpený, dokonca pod týmto menom mám aj typické rebúcie, ktoré nemajú kvety typu Aylostera ale Rebutia, aj ich farba je červená a nie oranžová. V dnešnej dobe je to jedno pod akým názvom pestujeme rastliny, jedine by sme mali uchovať populácie v čistom stave v našich zbierkach.