Aylostera robustispina, dlhé stredné tŕne a červené kvety, typické pre tento druh
Synonymá: Aylostera robustispina (F. Ritter) Mosti et Papini, Pakistan J. Bot. 43(6): 2779, 2011, Rebutia spegazziniana subsp. robustispina hort., Aylostera pseudodeminuta v. robustispina Brunelle, Rebutia deminuta (F. A. C. Weber) Br. et R., Cactaceae (Br. et R.) 4: 285, 1923,
Preklad názvu: robustispina = s mohutnými tŕňmi, názov podľa nápadných stredných tŕňov.
Variety a formy: Najvätšiu premenlivosť môžeme sledovať vo farbe kvetov, ktoré kolísajú od oranžovej cez rumelkovú až po šarlátovú. Vytŕnenie exemplárov čo do počtu, dĺžky a sílu tŕňov je často závislé na spôsobe pestovania. Ritter popísal var. minor s menšími, asi 35 mm silnými stonkami, s dlhšími, ale trošku riedšimi tŕňmi, hnedočervené sú aj tŕne okrajové, kvet je menší, rumelkový až šarlatový.
Aylostera robustispina, s menšími kvetmi
Popis: Stonka je guľovitá, 13-50 mm široká, temeno zapadnuté, menej otŕnené ako ostatná časť stonky. Rebrá sú rozlišiteľné len v temeni, skoro rozpadajú do hrbolov asi 2-3 mm vysokých, na základe 3-6 mm širokých, areoly guľaté, 1-2 mm široké, 3-6 mm od seba vzdialené, s bielou až hnedou plsťou. Okrajové tŕne tenko ihlovité, priame, biele, 3-7 mm dlhé, v počte 10-15, stredné tŕne 2-6, červene hnedavé, výrazne silnejšie, u mladých alebo pri nedostatočnou výživou trpiacich exemplárov len niekoľko mm dlhé, inak miešanými dĺžkami, nejdlhšie 10-25 mm, často nahor ohnuté. Kvet je rumelkovo červený. Plod zelenočervený, semená 1,2 mm dlhé, 1,0 mm široké, čierne, jemne hrbolkivité.
Aylostera robustispina, typické stredové tŕne Aylostera robustispina, veľké rumelkové kvety
Výskyt: Túto zaujímavú a so svojími tŕňmi nápadnú rebúciu objavil F. Ritter v roku 1958 v horách severne od bolivijského mesta Tarija (FR 763, FR 618). Zistil pritom, že sa jej areál tiahne až k horám východne od Junacas a južne od Padcaya (depr. Tarija). U mesta Tarija zbieral tento druh aj Rausch (R 88), kým Kníže hlásil nálezy od obca Junacas, 2500 m (KK 1976).
Aylostera robustispina, pestovaná vo voľnej kultúre
Pestovanie: Je to horská rastlina a preto vyžaduje čím viac čerstvého vzduchu, najlepšie je pre ňu polovoľná kultúra. Zalievame len mierne, aby sme udržali prírodzený vzhľad. Pri nadmernej zálievke sa stonky vyťahujú, areoly zriednu, tŕne sa stávajú kratšími a tenšími. Inak s ňou nie sú väčšie problémy.
Aylostera robustispina, aj mladé rastlinky kvitnú ochotne
Poznámky: Aylostera robustispina má čnelku prirastenú k stenám receptákula a patrí teda do rodu Aylostera. Donald ju kladie do príbuzenského okruhu A. pseudodeminuta Backbr. Od iných taxónov tejto skupiny sa líši okrem mohutných tŕňov kratším receptákulom a naružovelými plodmi. V zbierkach sa objavujú dva, doteraz nepopísané taxóny, ktoré sú patrne varietami alebo formami A. robustispina: A. spiniflora s omnoho tenšími a početnejšími tŕňmi, kvetom sfarbeným viac do oranžova, olivovo zeleným receptákulom, v ich šupinkách sú krátke štetiny, a s olivovo hnedými plodmi: A. sp. Rauh ale tvorí prechod medzi A. robustispina a A. spiniflora, kvety sú oranžovo šarlátové.