Aylostera theresae, má lesklé, sklovité otŕnenie
Synonymá: Rebutia heliosa subsp. teresae Kníže, Říha et Šeda, Kaktusy 42(3): 86, 2006, Aylostera heliosa subsp. theresae hort., Aylostera theresae hort., Rebutia heliosa var. teresae (Kníže, Říha et Šeda) hort., Rebutia teresae Kníže,
Preklad názvu: theresae (teresae) = bola pomenovaná po paní Teresa Ramirez, matky bývalej manželky Karla Knížeta z La Paz v Bolívii.
Variety a formy: Neboli popísané, ale taxón je mnohokrát uvedený u iných druhoch ako varieta alebo poddruh.
Aylostera theresae vykazuje u jednotlivých exemplároch len malé rozdiely
Popis: Stonka jednotlivá, v starobe niekedy odnožujúca, pologuľovitá až krátko valcovitá, s výrazným repovitým koreňom. Jednotlivé stonky až 40 mm dlhé a 25-35 mm široké, temeno zapadlé, pokožka svetlo sivozelená. Rebrá v počtu 21, rozložené do málo výrazných bradaviek, vysokých 0,5 až 1 mm a špirálovito usporiadaných. Areoly na vrcholu bradaviek, pretiahnuté, až 2 mm dlhé a 0,8 mm široké, pokryté rezavo hnedou plsťou. Tŕne len okrajové, v počte 12-14, sklovite biele, 1,5 až 2,5 mm dlhé, lúčovito rozložené, k telu priliahle, do strán a dolu smerujúce. Bočné tŕne najdlhšie, navzájom sa prekrývajúce. Kvety vyrastajú zo starších areol na základe stonky, 40-50 mm dlhé, 45-55 mm široké, lievikovité, kvetný základ a trubka kvetu s niekoľkými šupinami, pod paždí vyrastajú až 4 mm dlhé, biele, málo početné vlasy. Okvetné listky jasne červené, stred kvetov svetlejší až žltobiely. Prašníky, čnelka a blizna žltobiele, blizna 5-8 leločné, laloky až 3 mm dlhé. Plod je hnedočervený ploše pologuľovitá bobula o veľkosti 2-3 mm, blanité oplodie v zralosti vysýcha. Semená vajcovité, asi 1 mm dlhé a 0,8 mm široké, s bazálnym hilom 0,6 mm. Testa jemne bradavičnatá, červenohnedá, matná.
Aylostera theresae, v kultúre odnožuje veľmi bohato
Výskyt: V prírode znovu našiel náhodou V. Šeda koncom roku 2004 (typová lokalita) asi 35 km severovýchodne od Tarija, na ceste do Narvaez, departament Tarija, v nadmorskej výške 2280 m. K. Kníže u svojich nálezov z roku 1971 udáva dve lokality z departmantu Tarija, Nogales, 2800 m n. m. (KK 1724) a Las Cajas, 2800 m n. m. (KK 1925). Rastliny rastú vždy v prúdkom svahu, medzi kameňmi, v puklinách vyplnených žltohnedou, kyprou humusovitou pôdou, medzi trsy nízkych tráv a mechov.
Aylostera theresae, typická rastlina druhu
Pestovanie: Nakoľko tieto rastliny pochádzajú z horských oblastí, veľmi majú radi priame svetlo, sucho a chlad v zime. Tieto podmienky potrebujú aj v kultúrach pre zdravý vývoj. V zime teploty maximálne do 10 stupňov Celzia, inak nebude na jar tak bohato kvitnúť. Majú silné repovité korene, preto ich zemina musí byť dobre priepustnou. Vrúbľované exempláre nie sú chúlostivé na premokrenie. Údajne znesie poklesy teplôt do -10 stupňov Celzia, alebo aj nižšie. Množenie buď z bočných odnoží alebo zo semien, ktoré dobre klíčia.
Aylostera theresae KK 1724, z pôvodných zberov K. Knížete
Poznámky: Rastlina bola nájdená už v roku 1971 a rozšírila sa do kultúr po celom svete vďaka Karlu Knížety z Limy, Peru, pod jeho zberovými čislicami KK 1724 a KK 1925. V kultúre bola namnožená výsevmi v niekoľkých generáciách. Rastliny vykazujú veľmi malú variabilitu vo všetkých znakoch. J. Pilbeam (1997) bez bližších znalosti uvádza túto rastlinu ako "katalógové meno K. Knížete" s možnosťou, že sa jedná o hybrid medzi Aylostera heliosa a Aylostera albiflora, ktorý bol v Anglicku vypestovaný a je známe ako cv. ´Sunrise´. Táto rastlina ale nemá nič spoločného tu popísanou rastlinou. Aylostera theresae je výrazným taxónom s celkom určitým a vymedzeným rozšírením v prírode.