Bolivicereus samaipatanus kultúrna rastlina
Synonymá: Borzicactus samaipatanus (Cárd.) Kimnach, Cact. Succ. J. Amer., 32: 93, 1960, Borzicactus samaipatanus var. multiflorus (Cárdenas) Krainz, in Krainz, Cleistocactus samaipatanus (Cárdenas) D. R. Hunt, Bradleya 5: 92, 1987,
Prekl.názvu: samaipatanus = podľa výskytu, tj. v okolí mesta Samaipata v severovýchodnej časti Bolívie.
Variety a formy: Neboli popísané, ale sa jedná o premenlivý druh, čo sa týka veľkosti stoniek, tak aj vybarvenie tŕňov a kvetov.
Bolivicereus samaipatanus kvet Veľmi dlhé otŕnenie
Popis: Stonka je predĺžene valcovitá, odnožujúca, väčšinou kríkovitého tvaru, jednotlivé výhonky asi 1,5 m dlhé a asi 35-40 mm široké, rebier 14-16 zaoblených a priamých, areoly oválne asi 5-8 mm dlhé s hnedavou až belavou krátkou vatou. Okrajové tŕne väčšinou v počte 13-22, asi 30 mm dlhé, tenké, pružné, a areole nerovnaké, väčšinou žltohnedej až žltosivej farby. Stredové tŕne rozoznateľné len na niektorých rastlinách, v takom prípade sú silnejšie a dlhšie, ale majú rovnakú farbu ako okrajové. Kvety až 40 mm dlhé, výrazne dolu zahnuté, zygomorfné, okvetné listky celokrajné, špičaté, červené až tmavo purpurové, tyčinky včetne prašníkov červené, blizna žltavá, čnelka purpurová. Plod guľovitého tvaru so šupinami asi 15-20 mm veľký mäsitý a šťavnatý, oplodie porastené belavou až sivou vlnou. Semená malé, asi 0,8 mm dlhé, čierne.
Bolivicereus samaipatanus, zygomorfný viacfarebný kvet
Výskyt: Typová lokalita leží v okolí osady Samaipata v provincii Santa Cruz v Bolívii. V nadmorskej výške asi 1890 m tu rastie na suchých kamenitých svahoch na nedokonale vyvinutých pôdach. Zrážky v oblasti dosahujú ročný úhrn asi 1000 mm, teploty neklesajú pod 10 stupňov Celzia.
Pestovanie: Podobne, ako v prípade ďalších bolívijských cereusovitých kaktusov aj Bolivicereus samaipatanus je odolnou a dobre rastúcou rastlinou, ktorá toleruje pestovateľské prehmaty. Semenáče dobre a rýchle rastú a za 7-9 rokov dosiahnu kvetuschopnosť, to je asi pri 70 cm výške. Dospelé kvitnúce vetve je výhodné odrezať a znovu zakoreniť, takto získame menšie, ale kvitnúce rastliny. Množenie je ľahké vegetatívnym spôsobom, tj. zakoreneným odnoží. Semená vzniknú len po opelením cudzím peľom. Zimujeme pri teplotách okolo 10 stupňov Celzia (aj v úplnom tme). Čas kvitnutia je neskoré jaro a celé leto.
Poznámky: Rod Bolivicereus navrhol prof. M. Cárdenas v roku 1951 pre niekoľko druhov so stĺpovitým rastom a zygomorfnými kvetmi. V podstate je charakteristika rodu Bolivicereus rovnaká s charakteristikou rodu Borzicactus, kam taktiež napr. Rauh, Kimnach, Buxbaum, Haustein aj., Bolivicereus radia. Posledný návrch anglických taxonómov však neuznávajú ani rod Borzicactus a používajú najstaršieho mena pre stĺpovitých kaktusov s dlhou stonkou - Cleistocactus. Potrebné nomenklatorické kombinácie s rodom Cleistocactus však zatiaľ vytvorené neboli. Bolivicereus samaipatanus pochádza z východných svahoch Kordiller, z pomerne nízkych nadmorských výšok, ktoré majú po celý rok vlhké tropické podnebie. Zygomorfné kvety sú opeľované kolibríkmi, ktoré na koreňoch zobákov, na jemných a krátkych pierkach prenášajú peľové zrnká z kvetu na kvet.