Brasilicactus haselbergii (Haage) Backeberg ex Krainz (Berger, A.: Kakteen, 208, Stuttgart 1929)

Popis: Stonka jednotlivá, nízko guľovitá, hore zaguľatená, svetlozelená, pokrytá svetložltými tŕňmi, ktoré neskôr sú strieborne biele alebo sivé, až 150 mm široká, temeno je mierne stlačené, s krátkou ale pomerne hustou vlnou,  pokryté vspriamenými tŕňmi. Počet rebier je 30 alebo viac kusov, skoro celkom rozpadnuté na drobné hrbolky, areoly sú 5 - 7 mm od seba, sú kruhovité, sotva 2 mm široké, s krátkou kučeravou vlnou, neskôr sú holé. Počet okrajových tŕňov je 20 a viac kusov, sú ihlovité, pichľavé v priereze okruhlé, v mládosti nažltlé, biele, lesklé, šikmo vspriamené, až 10 mm dlhé. Stredové tŕne sú ťažko odlišitelné od okrajových, ich počet je 4, vspriamené, nepatrne sú dlhšie ako okrajové, sú trochu intenzívnejšie vyfarbené, neskôr osivia a priliehajú sa k stonke. Kvety sa objavia v blískosti temena, sú 15 mm dlhé a 9 - 11 mm široké, sú červenej alebo tmavo pomarančovej farby. Plod je skoro guľovitý, najprv je zelený potom žltý, tenkostenný, neskôr sa rozplýva, s malými biele plstnatými areolami, je asi 10 mm široký. Semená sú trochu čiapkovytého tvaru, lesklé, s pomerne hrubými bradavkami.                                                       

      Dávno známy druh, veľmi dobre je zastúpený v naších zbierkach. Červená farba kvetov, ktoré sa objavia skoro na jar, niekedy vo svetlých skleníkoch aj v zime, je značne premenlivá. Taktiež aj v otŕnenie je premenlivé a preto statút niektorých variet nie je opodstatený, ako napr. var. stellatus Backeberg. Nakoľko druh odsadzuje obrovský areál v prírode, miestne populácie sa moc líšia od seba, a preto niektorý objavitelia označili ich samostatným názvom ako variety. Tieto variety ale zatial neboli platne popísané okrem spomínanej variety stellatus. Pochybný Brasilicactus (Notocactus) haseltonianus n. n., ktorý sa občas pestuje v zbierkach je asi totožný s Brasilicactus (Notocactus) haselbergii.

Výskyt: Brazilia, štát Rio Grande do Sul. Vyhľadáva buď prevyslé horské steny alebo rastú na kraji priepastí. Majú radi mokré prostredie, často sú zarastené do machu, ktorý dlho drží vodu.

Pestovanie: Z hľadiska pestovania sú pomerne náročné a vyžadujú svedomité zaobchádzanie, najmä primerané polievania. V zime sa nemajú polievať, ale v lete im zem nesmie úplne preschnúť. Pred poludňajším pálivým slnkom ich treba chrániť. Zemina nech je radšej humóznejšia, okolo 4,5-5 pH. kyslosti. Zimovať podľa možnosti na svetle, aby kvety sa mohli skoro objaviť a zdarne vyvýjať.

Pripomienky: Tento druh už pestujem dobrých tridsať rokov. Počiatočné neúspechy ma neodradili, teraz ich dokážem pestovať úspešne. Malé rastlinky, semenáče rastú pozvoľna, pomalu a musíme im zabezpečiť naozaj jedinečné podmienky. Nedarí sa im na plnom slnku, radšej ich dáme pod strom, kde svetlo je skôr rozptýlené ako intenzivné. Vodu zabezpečím len v prípade, keď mám istotu, že počasie sa nezhorší, teploty neklesnú pod 15 C stupňov, mokré korene toto netorelujú. Nakoľko pochádzajú z Brazílie aj počas zimovania potrebujú trošku teplejšie stanovisko. Navrúbľované semenáče rastú omnoho rýchlejšie ako na vlastných koreňoch, takéto exempláre majú aj viac kvetov.