Browningia candelaris, kultúrny semenáč
Synonymá: Cereus candelaris Meyen, Allg. Gartenzeitung, 1: 211, 1833,
Preklad názvu: Browningia = podľa dr. W. E. Browninga, ktorý bol začiatkom 20. storočia riaditeľom Instituto Inglés v Santigo de Chile. Meno druhu candelaris = sviečka, odvodené zo španielčiny.
Variety a formy: F. Ritter pred rokmi navrhol samostatnú varietu B. candelaris var. chilensis, a to pre populáciu z najjužnejšieho okraja areálu rozšírenia druhu. Toto meno ale nikdy nebolo popísané a ani iní špecialisti variety nenavrhli. V tom sa ale shodujú, že sa dajú rozlíšiť jedince s rôzne utvorenými korunami, veľkosťou a tvarom areol, a taktiež s rôzne dlhými a rôzne usporiadanými otŕneniami na kmeňoch, rovnako je možné pozorovať jedince a kvetmi farby bielej až ružovej.
Browningia candelaris, v prírode, typická koruna vetiev
Popis: Stonka stromovitá, rozlišiteľná na vspriamený, 3-5 m vysoký kmeň a na korunu z rozvetveného vrcholu stonky: vetvy koruny značne nerovnaké, sklonené, priame, vystupujúce, vetviace sa, valcovité, s plochými oblými rebrami, s veľmi husto usporiadanými, niekedy až splývajúcimi areolami, plsnatými alebo holými. Tŕne v počtu asi 20-50, rôzne dlhé, najdlhšie 100 až 150 mm, silné, priame a drevité, hnedé až čierne. Kvety 80-120 mm dlhé, s trubkou asi 40 mm dlhou, mäsitou, šupinatou, zelenej farby, vonkajšie okvetné lístky úzko kopinovité, vnútorné lístky široko kopinovité, oblé, belavé až ružové, asi 30 mm dlhé, pestík krémovo nažltlý, prašniky žltavé. Plod vajčitý, až 70 mm veľký, s pretrvávajúcim oschnutým zbytkom okvetia, šupinatý, s jedlou voňavou dužninou. Semená asi 2 mm veľké, s matnou čiernou testou.
Browningia candelaris, mladé rastliny majú klasické tŕne, ale kvetuschopná stonka je takmer beztŕnná
Výskyt: Druh je známy z južného Peru a okrajovo aj sever Chile. Pôvodné nálezisko bolo udané z hôr pozdĺž cesty medzi mestami Arequipa a Tacna. Vyskytuje sa pomerne roztrúsene v suchých horských údoliach a na ich svahoch, v nadmorských výškach medzi 2000-3000 m, neraz na pustých skalnatých terasoch, v drťoch z rozpadajúcich sa kameňov a šterkov, niekedy taktiež v nánosoch naviatych pieskov. Spoločne rastie len niekoľko málo druhov iných rastlín, väčšinou nízkych tráv a bylinných letničiek. Aj cez značnou nadmorskou výškou je tu celoročne dosť teplo, dažďové zrážky prichádzajú vzácne a nárazovo a dosahujú len asi 100-250 mm za rok.
Browningia candelaris, kultúrny semenáč Browningia candelaris, dospelý jedinec v prírode
Pestovanie: Množenie je možné len výsevom semien, tie sú však v ponukách vzácne. Dôvodom je ich ťažké získanie v prírode, kde rastliny kvitnú v nepravideľných vlnách, v zásade podľa priebehu počasia. Taktiež voňavé a jedlé plody priťahujú mnoho hladových konzumentov a preto získať semená je skôr vecou náhody. Semenáče rastou pemerne rýchle, sú ale citlivé na nadbytok vody a ľahko v naších podmienkach (asi kvôli humusu v substrátoch) padajú hnilobným procesom. Citlivé sú hľavne staršie a väčšie jedinci, môžeme povedať, že sa starobou rastliny stúpa jej citlivosť. Väčšie rastliny je možné množiť taktiež vegetatívne, z odrezkov. Napriek sa jedná o vzácny druh, ktorý je možné vidieť väčšinou len v zbierkach niektorých botanických záhrad.
Browningia candelaris, v prírode s ťažko dostupnými podmienkami
Poznámky: Browningia je veľmi zaujímavým kaktusom, hlavne pre dvojtvárnosť stonky, tj. v mladom veku narásta nedospelá vegetatívna stonka - kmeň, ktorý tvorí silne otrnené areoly, ale není schopný produkovať kvety. Neskôr narástajú na vrcholu beztŕnné plsnaté areoly, stonka sa silne zužuje a vetví sa v korunu. Až tieto beztŕnné areoly sú pohlavne dospelé a môžu na nich vyrástať kvety. Z funkčného hľadiska sa teda jedná o obdobu cefália. Rad pestiteľov sa snažil zakoreniť odrezané kvetuschopné vetve a pestovať ich ako samostatné rastliny. Cez mnohých pokusoch sa to nepodarilo. Taktiež pokusy navrúbľovať a oddelene pestovať dospelé časti rastliny sa nepodarili, napriek tomu, že sú vetvy koruny tohto kaktusu zelené a môžu asimilovať. Súčasné botanické štúdie sa snažia zahrnúť do rodu Browningia aj rod Azureocereus a taktiež rod Gymnocereus (Gymnanthocereus). Vykazujú síce celý rad podobností, napr. v stavbe kvetov a plodov a rastú taktiež v podobných podmienkach severnejšie v Peru, ale predsa sa výrazne odlišujú, hlavne vzhľadom kmeňov a vetví.