Carnegiea gigantea (Engelmann) Britton et Rose, Journ. N. Y. Bot. Garden, 9: 188, 1908

Carnegiea gigantea (Engelmann) Britton et Rose, Journ. N. Y. Bot. Garden, 9: 188, 1908

                                           Carnegiea gigantea, asi 15 ročný kultúrny semenáč

Synonymá: Cereus giganteus Engelm. in Emory, Notes Military Reconn., p. 159, 1848, Pilocereus giganteus (Engelm.) Lem. ex Foerster et Ruempler, Handb. Cacteenk., p. 662, 1885, Pilocereus engelmannii Lem., illustr. Hortic. 9., Misc., p. 98, 1862, Carnegiea gigantea (Engelm.) Br. et R. f. cristata P. V. Heath, Calyx, 2: 108, 1992, Carnegiea gigantea (Engelm.) Br. et R. f. aberrans P. Heath. Calyx, 2: 108, 1992,

Preklad názvu: Carnegiea = rodový názov po Adrew Carnegia (1835-1919), ktorý bol významným americkým podnikateľom v ocelárskom priemyslu a taktiež bohatým mecenášom. Založil a podporoval Carnegieovú nadáciu pre dobročinné a vzdelávacie účely. Druhové meno gigantea = obrovská, gigantická, vsťahuje sa na veľké rozmery kaktusu.

Variety a formy: Aj keď boli v nedávnej dobe popísané dve formy tohto druhu (f. cristata P. V. Heath a f. aberrans P. V. Heath), ich taxonomická hodnota je však zanedbateľná. Kristátne formy sú u týchto obrov ďaka ich rozmerom veľmi atraktívne. V prírode vyskytujú vzácne. Túto rastovú anomáliu však nemožno akceptovať ako rozhodujúci znak pre ustavenie akejkoľvek vnútrodruhovej taxonomickej úrovni.

     

        Carnegiea gigantea, kristátna forma v prírode                    Carnegiea gigantea, v kultúre

Popis: Stonka je stĺpovitá, s typickým stromovitým vetvením, výška až 12 m, výnimočne až 15 m, šírka stonky 0,3-0,65 m, bočné výhony sviecene vetvené, užšie ako hlavná stonka. 12-24 výrazných rebier, areoly kruhovité, až 25 mm široké. Stredové tŕne v počtu 3-6, až 70 mm dlhé, okrajových 12-15, asi 10-20 mm dlhé, v kvetnej zóne areoly takmer bez tŕní. Kvety vyrastajú pri temeni stonky, kvety až 120 mm dlhé a 90 mm široké, kvetná trúbka zelená, s úzkymi šupinami, vonkajšie okvetné lístky zelené v niekoľkých kruhoch, biele, tyčinky mnohopočetné, so žltobielou niťkou a žltými prašníkmi, prašné vačky s veľkým množstvom pylu, blizna krátka, bielozelená, s 12-18 lalokmi. Plod vajčitý, so zaschnutými zbytkami okvetia, 60-90 mm dlhý, 35-45 mm široký, v plnej zralosti sa otvárajúci 3-4 chlopňami, dužina purpurovo červená. Semeno hnedočierne, lesklé, asi 1 mm dlhé.

       

                                      Carnegiea gigantea, obrovskou násadou pukov a kvetov

Výskyt: Druh sa vyskytuje len v Sonorskej púšti a to predovšetkým na uzemiu štátu Arizona (USA), ale taktiež v pohraničnej oblasti v štáte Sonora (Mexiko). Najzachovalejšie populácie je možné vidieť v oboch častiach národného parku Saguaro National Park, neďaleko mesta Tucson. Tu je taktiež vidieť nepremenené pôvodné rastlinné spoločenstvá tohto púštneho ekosystému.

       

                                Carnegia gigantea, pôvodný rastlinný ekosystém, púšť Sonora

Pestovanie: Z hľadiska pestovateľských nárokov sa jedná o druh, ktorý by som nedoporučil úplnym začiatočníkom. Takmer výhradne ju rozmnožujeme generatívne. Čerstvé semená výborne klíčia a semenáčky spočiatku výborne rastú. Ťažkosti začínajú s väčšími rastlinami. Prirastajú pomerne pomalu a často strácajú korene. Preto v zbierkach vidíme väčšie exempláre dosť vzácne. Subsrtát by mal byť veľmi priepustný a dobre vysýchavý. Rastliny znášajú pomerne dobre vysoké letné teploty. Zimujeme pri 10 stupňov Celzia, bárs aj v tme. Je dobré rastliny behom vegetácie raz až dvakrát prihnojiť minerálnym hnojivom so zníženým obsahom dusíka. V súčastnej dobe sa k nám dovážajú aj väčšie rastliny z Kanárskych ostrovov. S kultiváciou týchto rastlín sú dosť dobré skúsenosti, avšak ročné prírastky v európskych podmienkach sú opravdu minimálne.

     

         Carnegiea gigantea, exemplár s dlhými tŕňmi             Carnegiea gigantea, v prírode s plodmi

Poznámky: Carnegiea gigantea je výraznou dominantou krajiny a vzhľadom k svojmu postaveniu má v ekosytému nezastupiteľné miesto. Slúži ako hniezdný strom, ich kvety (pyl, nektár), ale predovšetkým plody sú dôležitým zdrojom potravy pre mnoho živočíchov. V minulosti bola karnegia kultivnou rastlinou indianov kmene Tohono O´Odham (Papagos), ktorí plody česali a spracované používali ako potravu. Doba dozrávania plodov karnegií bola pre indiány najvýznamnejším obdobím, lebo išlo o dobu hojnosti, tkz. hamaškat maške.

      

  Carnegiea gigantea v prírode slúží aj ako hniezdný strom, dutinu si vyhĺbia vtáci, v tomto prípade sova

Ešte pred niekoľkými rokmi existovaly obavy z vymieraniu karnegií, pretože semenáče sa na lokalitách objavovali len sporadicky. Pri dnešnom vedomostí ekológie jednotlivých populácii je zrejmé, že vďaka veľkej vnútrodruhovej aj medzidruhovej konkurencii v púštnych podmienkach môže nový jedinec obvykle vyrásť a dospieť len v prípade, keď nahradí odumrelú rastlinu, ktorá uvolnila miesto. Podobná neistota panovala ohľadne veku najväčších exemplárov. Posledné výskumy ukázali,že najstaršie exempláre sú staré približne 250 rokov, pričom prvé kvety sa objavujú asi za 75 rokov keď rastlina dosahuje výšky 2-2,5 m a keď také zakladá prvé postranné vetvy. Rastový potenciál karnegie je ale ďaleko väčší, o čom svedčia pokusy pracovníkov Arizona - Sonora Desert Museum.Tí dokázali, že karnegie, behom vegetácie dvakrát týždenne polievané, vykvitnú už za dvadsať rokov!

       

Carnegiea gigantea, trpiaca bakteriálnou chorobou Erwinia carnegieana, ktorá dokáže zničiť aj staré kusy

Pre tento výrazný druh s botanickým menom Carnegiea gigantea je možno používať slovenské meno karnegia obrovská. V minulosti sa používal názov kaktus obrovský, vychádzajúc sa z mena Cereus giganteus. Ľudovo býva taktiež menované "saguaro", ktoré vychádza z indiánského mena saguaro, saguarro alebo suwarro. V prípade tohto kaktusu sa jedná o akýsi kult a symbol americkej Arizony a viac menej celého "divokého západu". 

                              

                                           Carnegiea gigantea, potenciálny opelovač, včela