Synonymá: Cereus smaragdiflorus Weber, Dict. Hort. Bois, p. 281, 1894, Cereus baumannii smaragdiflorus (Web.) Web., Cleistocactus smaragdiflorus (Web.) Br. et R. var. gracilior Backeberg, Das Kakteenlexikon, p. 89, 1966
Prekl. názvu: smaragdiflorus = šmaragdovo zelené kvety.
Variety a formy: Backeberg uvádza var. gracilior, ktorá sa od nominantnej variety líši štíhlejšími stonkami a červene hnedými tŕňmi. Nálezisko je neznáme. Backeberg udáva, že rastliny sú pôvodne od Hutchinsona. Odchýlky udané Backebergom sú nepodstatné a nemôžu byť argumentom pre stanovenie variety. Cleistocactus smaragdiflorus vykazuje v kultúre drobné odlišnosti v počte a farbe tŕňov.
Popis: Stonka je poliehavá, odnožujúca, jednotlivé stonky až 35 mm silné, epidermis (pokožka) svieže zelený, počet rebier je 12-14 kusov, nízke, priame, areoly sú malé, kruhovité, 3-5 mm od seba vzdialené, narastené krátkou rezavou plsťou. Okrajové tŕne početné, rezavé, s tmavším hrotom, ihlovité až štetinovité, priliahujúce k stonke. Stredné tŕne vzpriamené, 35 mm dlhé, pevné, pichľavé, žltohnedé az hnedé. Kvety až 50 mm dlhé, vyrastajú vodorovne z boku blízko vrcholu, priame alebo vzácne zahnuté do tvaru S, dlhá trubka plynule prechádza v okvetnom lístku. Základ kvetu aj trubka je červenej až rubínovej farby, posýpané červenými vlastmi. Kvet je len málo otvorený, okvetné listky sú úzke a krátke, von zahnuté, šmaragdovozelené, na základe svetlejšie. Šmaragdovozelená blizna málo vyčnieva z kvetu. Plod je guľovitý, 15 mm široký, červený, narastenými červenými vlasmi. Semená 1 mm veľké, lesklé, tmavohnedé, jemne bodkované.
Tŕne v novom raste sú tmavšie typické farby kvetov
Výskyt: Cleistocactus smaragdiflorus môžeme nájsť na širokom území severnej Argentíny v provinciach Jujuy, Salta, Catamarca, Tucuman a La Rioja a zasahuje až do Paraguaya. Rastie v stredných až vyšších polochách.
Pestovanie: Cleistocactus smaragdiflorus je málo náročná rastlina, ktorú možno s úspechom pestovať aj vo voľnej kultúre. V nej vytvára väčší počet tŕňov, ktoré celkom zahalujú stonku. Vrúbľovanie je zbytočné, lebo rastie dobre aj na vlastných koreňoch. Slabé stonky môžeme vyvažovať k opore, keď nemáme možnosť pestovať druh prírodzeným spôsobom. Zimovanie potrebuje teploty okolo 10-15 stupňov Celzia. Výsevy sú bezproblémové a semenáče dobre rastú. Najčastejšie sú množené vegetatívne. Oddelené stonky po zaschutí dobre zakorenia.
Poznámky: Cleistocactus smargdiflorus je spolu s Cleistocactus strausii najrozšírenejším druhom tohoto rodu v naších zbierkach. Je blízko príbuzný s Cleistocactus candelilla, grossei a baumannii, s ktorými tvorí skupinu druhov s poliehavými vetvičkami. Jednotlivé druhy tejto skupiny sú rozšírené v severnej Argentíne, južnej Bolívii a západnon Paraguayi.
Pripomienky: