Synonymá: Echinocactus rhodacanthus S.-D., Cact. Hort. Dyck., p. 341, 1834, Echinopsis rhodacantha (S.-D.) S.-D., Cact. Hort. Dyck, ed 2., 1849, 39, 1850, Cleistocactus rhodacanthus (S.-D.) Lem., Illustr. Hort., 8: 35, 1861, Pilocereus rhodacanthus (S.-D.) Speg., Anal, Mus. Nac. Buenos Aires, 4: 485, 1905
Prekl. názvu: rhodacantha = s červenými tŕňmi.
Variety a formy: Bola popísaná var. diamantina Slaba, ktorá sa líši od nominantnej variety svetlými tŕňmi, ktoré sú prevážne v rôznych odtieňoch žltej farby. Rovnako aj v semenoch je rozdiel, var. diamantina má semená menšie (dlžka 1,3 mm, šírka 1 mm). Denmoza rhodacantha var. diamantina Slaba dostala svoje meno podľa miesta nálezu, ktorým je kaňon Rio Diamante neďaleko sopky Cerro Diamante (prov. Mendoza, Argentína).
Typické, úzke, červené kvety druhu Denmoza rhodacantha
Popis: V mladosti stonka je guľovitá, neskôr tvorí silný stĺpik, je až 150 cm vysoká a 30 cm široká, matne zelená, počet rebier je 15-30 kusov, sú vysoké asi 10 mm, Medzi areolami oblé, tupé. Areoly oválne, 10 mm dlhé a 5 mm široké, s trochou vlnou, medziareolová vzdialenosť na mladých rastlinách až 20 mm, na temeni areoly sú husto pri sebe. Tŕňov na starých rastlinách až 30 s jedným stredovým, až 60 mm dlhými, u mladších rastlinách väčšinou 1-2 stredové tŕne, 30 mm dlhé, pichľavé, ružovo hnedé, trošku zohnuté, počet okrajových tŕňov je 10-12 kusov, troška svetlejšie, sklovité, 15-25 mm dlhé. Kvety veľmi blízko temeňa, tvaru písmena S, asi 75 mm dlhé, trúbkovité, vonkajšie okvetné listky sú ružovo červené, nitky dole nažltlé, nahore karmínovo červené, prašníky karminovo červené. Plod guľovitý, žltý, 20 mm široký s trochou vlnou. Semená 1,3 mm dlhé, čierné, čapicovité až prilbovité.
Rozkvitnutá, mladá ešte nedospelá Denmoza rhodacantha
Výskyt: Denmoza rhodacantha sa vyskytuje v pohoriach západnej Argentíny v provincii Mendoza rovnako tak ako v pohorí Famatima (provincia La Rioja), v západnej, hornatej časti provincie Catamarca, na juhu provincie Salta a v provinciách Tucuman a San Juan (štát Argentína). Na lokalitách rastú rastliny tak skupinovite ako aj jednotlivo. Na miestach kde je viac vlhkosti sú mohutnejšie jedinci ako na suchších miestach, vystavených plnému slnku.
Pestovanie: Denmoza rhodacantha nie je náročným druhom, vrúbľovať nie je treba. Pre dobrý rást je treba rastlinám poskytnúť slunné a teplé stanovište behom vegetácie. Doporučiť môžeme pravidelné prihnojovanie, ale aj napriek poskytovaní optimálnych podmienok rastú rastliny jen pomali. V zime môže byť i chladnejšie stanovište s teplotou okolo 6 stupňov Celzia. Keď už rastliny dosiahnu 10 cm-vú veľkosť môžu aj zakvitnúť. Nie je to ale pravidlom, niektorý jedinci, aj keď dorastú žiadanú veľkosť, nevykvitnú ani po viacerých rokoch, na druhej strane iné, na rovnakom mieste umiestnené rastliny z toho istého výsevu kvitnú celkom ochotne. Kvety sa objavujú v letných mesiacoch, doba kvitnutia jedného kvetu je 3-4 dní. Množíme zo semien, výsev nerobí problém, je nenáročný ale zdlhavý.
Premena rastlín pri dospievaní, husté, silnejšie otŕnenie a predĺžený tvar stonky
Poznámky: Rodové meno Denmoza je anagram, ktorý vznikol pri výmene dvoch spoluhlások názvu miesta nálezu, ktorým bola provincia Mendoza.
Denmoza rhodacantha patrí k druhom, u ktorých sa veľmi výrazne líši vzhľad mladých a starých rastlín. Naviac veľký areál výskytu prináša zo sebou variabilitu rastlín. Toto všetko viedlo k rôznym špekuláciam o počtu druhov v rámci rodu. V roku 1898 publikoval Schumann ďalší druh rodu Denmoza ako Pilocereus erythrocephalus. Ten sa mal líšiť od Denmoza rhodantha väčšiou velkosťou a vo výšším veku mali vyrásť z areól početné štetinovité tŕne a chlpy. Od tej doby sa názory na to, či má rod Denmoza dva alebo jeden druh, rôznia. Novšie pozorovania z prírody však prekazujú, že sa zrejme jedná len o jediný druh s veľkou variabilitou.
Pripomienky: