Echinocereus coccineus Engelmann, Mem. Tour N. Mexico 93, 1848

Echinocereus coccineus Engelmann, Mem. Tour N. Mexico 93, 1848

                                               Echinocereus coccineus, má dlhé kvetné trúbky

Synonymá: Cereus coccineus (Eng.) Eng., Mem. Amer. Acad. Arts se. 2, 4: 51, 1849, Ecinocereus triglochidiatus var. coccineus (Engelmann) W. T. Marshall et T. M. Boch, Cactaceae 117., 1941, Echinocereus triglochidiatus var. melanacanthus, Echinocereus triglochidiatus var. octacanthus, Cereus phoenicus Engelmann,

Preklad názvu: coccineus = šarlátové kvety, purpuročervenej farby (farba kráľov).

Variety a formy: Taxón je veľmi varabilný, a nie len v habite, ale aj v odlišných farbách kvetov, napriek tomu, že druhový názov bol zvolený podľa jednej z týchto farieb, šarlátovej. Platne bola popísaná len táto varieta, Echinocereus coccineus var. conoideus Eng

       

                        Echinocereus coccineus, tento farebný odtieň slúžil ako základ pri popisu druhu

Popis: Stonka je tvorená vždy trsom krátkych, rovnako veľkých článkov, ktoré sú tesne natlačené a tvoria hustú, pologuľovitú masu 30-180 cm v priemere. U starších rastlín trsy obsahujú až niekoľko sto odnoží. Každá odnož alebo stonka je len 50-150 mm vysoká a asi 65 mm silná, a má 8-11 rebier, ktoré sú buď takmer rovné, alebo (najčastnejšie) tvoria ich zreteľné hrboly alebo výstupky, na ich koncoch sa nachádzajú areoly. Areoly veľké, kruhovité alebo oválne, vzdialene od seba len 4,5-13 mm, v mladosti s vlnou, neskôr holé. Tŕne sú štíhle až stredne silné, často štetinovité, rovné a v prierezu kruhovité. Okrajových tŕňov 8-12, sú 6-45 mm dlhé, viac či menej  odstávajúce od stonky, v hornej časti sú najkratšie. Počet stredových tŕňov kolíše od 1 do 4, silné, štíhle, 10-45 mm dlhé, vyrastajú kolmo ku stonke. Kvety farby síto karminovej až oranžovo červenej, asi 38-50 mm vysoké a 25-50 mm široké. Tyčinky sú fuchsinovo sfarbené a kratšie ako okvetné lístky. Blizna má 6-12 zelených lalokov. Povrch kvetnej trúbky je porastený bielou vlnou a má v každej areoly 8-11 štíhlych bielych tŕňov, 6-13 mm dlhých. Plod červený, šťavnatý, s opadajúcimi štetinami.

 

                                      Echinocereus coccineus, rôzne farabné odtiene kvetov

Výskyt: Rastie na veľkej ploche od Colorada južne cez Raton v Novom Mexiku dole pozdĺž horného toku rieky Pecos River k línii Santa Fé - Albuquerqe a potom na západ v štátoch Arizona a Utah.

Pestovanie: Ako aj ostatné druhy z južných štátov USA, potrebujú vonkajšie pestovanie počas vegetácie. V lete priame slnko, čerstvý vzduch, dostatok vody a vysoké teploty. V zime veľmi nízke teploty, ktoré môžu klesnúť na krátko aj pod bod mrazu. U mňa vydržali v nevykurovanom skleníku celú zimu, ale by som neradil ich nechať celý rok v skalke. Na zimné premokrenie sú veľmi citlivé. Množenie buď zo semien alebo oddelením odnoží. 

       

                                   Echinocereus coccineus, s tmavo oranžovočerveným kvetom

Poznámky: Prvé zbery týchto rastlín boli dosť charakteristické so svojími štíhlymi, guľatými tŕňmi a tým, že rastú ako husté, pravidelné gule a preto tento kaktus nebol tak často zemenený za iné druhy tejto skupiny ako ostatné. Zato však mal až príliž veľa mien. Engelmann ho poprvé popísal ako E. coccineus a neskôr, pretože došlo k zmenám rodových mien, ho nazval Cereus phoenicus. Také pomenoval jednu rastlinu ako Mammillaria aggregata, ktorú ale detailne nepopísal. Coulter nazval túto rastlinu Cereus aggregatus. Neskôr autority sa vrátili k prvému menu, E. coccineus, ktoré platilo až do doby, keď došlo k pokusom spojiť tento druh s inými, tým, že bol taxonómicky preradený na úroveň variety. L. Benson už považoval za nutné premenovať túto rastlinu na E. triglochidiatus var. melanacanthus a obnovil tak pre jej meno záhadnej variety, raz spomínanej Engelmannom a medzitým ignorovanej ako formu, ktorá sa moc nelíšíla od popisu druhu.

        

                                                   Echinocereus coccineus s krátkymi kvetmi

Dochádzalo k mnohým zámenám E. coccinus s E. triglochidiatus var. octacanthus, pretože obidva majú podobné guľaté tŕne. Nakoľko tieto dva kaktusy vôbec nerastú na rovnakom území, rozdiely medzi nimi boli ľahko prehliadnuteľné. Ide ale o veľmi odlišné druhy, ich areály výskytu sú od seba vzdialené stovky kilometrov a sú oddelené inými formami. Pokiaľ sú tieto dva druhy podrobne porovnávané, je ťažké ich zameniť.

       

                                   Echinocereus coccineus, s mrkvovito oranžovej farby kvetov