Echinocereus pamanesiorum, ochotne kvitne každý rok
Synonymá: Echinocereus pamanesii A. B. Lau (pracovný názov),
Preklad názvu: pamanesiorum = meno bolo zvolené na počesť rodiny bývalého guvernéra štátu Jalisco. E. Pamanes pomáhal indiánskej škole, ktorú objaviteľ rastliny, Dr. A. B. Lau spravoval.
Variety a formy: Jedná sa o druh rastúci na malej ploche na izolovanej lokalite a preto je aj premenlivosť celej populácie značne malá. Existujú razdiely v prítomnosti alebo absencii stredových tŕňov, tŕne bývajú rôzne sfarbené a taktiež podľa podmienky pestovania v kultúre nájdeme veľké a slabé otŕnené jedince, a naproti tomu tvrdo pestované s hustým a farebnejším otŕnením. Je to vcelku v rámci prirodzenej variability.
Echinocereus pamanesiorum, na plnom slnku pestované jedince sú zdobené nad areolami s hnedými fľakmi
Popis: Stonka väčšinou jednotlivá, vzácne s niekoľkými odnožami, vajčitého až valcovitého tvaru, až 35 mm dlhá a 80 mm široká, pokožka tmavozelená, rebier 12-19, asi 15 mm od seba vzdialených a 5 mm vysokých, väčšinou priamych. Areoly oválne, až 4 mm dlhé, asi 10-20 mm od seba vzdialené, vlnaté len v prvom sezóne. Okrajových tŕňov 9-12, zhruba 10 mm dlhých, priliehavých a lúčovito usporiadaných, belavých až žltohnedých, vždy s tmavším hrotom. Stredové tŕne často chýbajú, niekedy 1-2 krátke alebo až 17 mm dlhé, odstávajúce a priame, alebo dolu sklonené, hnedastej farby s tmavým až čiernym hrotom. Kvety lievikovitého tvaru, až 90 mm dlhé a rovnako široké, okvetné lístky vo dvoch radoch, obkopinovité, asi 35 mm dlhé a 10 mm široké, na koncoch zubaté alebo zašpičatelé, ružovej farby a väčšinou s viditeľným stredným prúžkom. Trubka šupinatá s areolami nesúce tŕne, štetiny a vlnu bielej farby. Nitky nazelenavé, čnelka belavá, bliznové laloky najmenej 6 mm dlhé, zelené. Plod vajčitý, asi 20 mm dlhý, hnedozelený, vlnatý a tŕnitý, často v zralosti praskajúci, so štavnatou dužinou. Semená široko vajčité, až 1,5 mm veľké, s čiernou bradavičnatou testou.
Echinocereus pamanesiorum, sítosť farby kvetov je u niektorých jedincoch veľmi atraktívna
Výskyt: Echinocereus pamanesiorum rastie v hraničnej oblasti medzi štátov Zacatecas a Nayarit v Mexiku, na skalách v kaňonu rieky Rio Huaynamota, v nadmorskej výške asi 1000 m. Typová lokalita je u mostu /severne) medzi Huajuquilla a San Juan Capistrano, Zacatecas. Rastie na vápencovitých terasách, teda, väčšinou na skalách, v šterbinách a v rozpadajúcej suti. Nie je tienený vyššiou vegetáciou, zrážky v oblasti dosahujú asi 600 mm za rok.
Echinocereus pamanesiorum, krátke, široké stonky a svetlejšie zafarbené kvety
Pestovanie: Echinocereus pamanesiorum je dosť nenáročný druh, ktorému vyhovujú bežné podmienky kaktusového skleníku, balkonového skleníčku, pareniska a vonkajšej kultúry. V dobe rastu vyžaduje maximálne množstvo slnka a nepravidelnú zálievku, aby sa udržal jeho prírodzený tvar. Pri málo svetla alebo po navrúbľovaní narastie priliš pretiahnute a po niekoľkých rokoch je zapotreby rastové vrcholky skrátiť. Doporučiť možno zazimovať na svetle vzhľadom k tomu, že puky sú nasadené veľmi skoro na jar (už v marci). Obdobím kvitnutia je jar, väčšinou apríl a začiatok mája. Množíme výsevom semien, ktoré dobre klíčia a podržajú si životnosť 5 alebo aj viac rokov.
Echinocereus pamanesiorum, občas odnožuje veľmi bohato
Poznámky: História tohoto druhu je krátka. Bol objavený v roku 1974, keď dr. Lau sa so svojimi žiakmi cestoval okolo výkopov pre stavbu dialnice u nového mostu cez rieky Huaynamota. Areál rozšírenia je malý, obsadzuje len časť údolia, kde na povrch vychádzajú vápencovité horniny a kde je teda vďaka tomu základ relatívne suchý. Všade v okolí rastie vysoký les a tak je táto lokalita akýmsi ostrovom suchuvzdornej vegetácie v lese. Je pochopiteľné, že práve preto bola izolácia tohoto druhu dostatočne dlhá, aby tu mohol vzniknúť nový a dobre odlišiteľný druh. E. pamanesiorum vykazuje príbuzenské vsťahy k skupine E. pulchellus. N. P. Taylor to dokladá s rovnakými znakmi na kvetoch ( ich základ vzniká hlboko pod areolami v tkáninách stonky) a na plodoch. Kvety tohoto druhu sú veľké a krásne ružovo sfarbené a E. pamanesiorum je preto právom považovaný za jeden z najkrásnejších druhov rodu Echinocereus.