Echinocereus triglochidiatus var. gonacanthus, žiarivo červené kvety
Synonymá: Cereus gonacanthus Engelmann et Bigelow, Syn. cact. US, p 27, 1856, Echinocereus paucispinus var. gonacanthus (Eng. et Big.) K. Schumann, Echinocereus gonacanthus (Eng. et Big.) Ruempler,
Preklad názvu: gonacanthus = hranatý tvar tŕňov.
Variety a formy: Je tu určitá variabilita, ale nie sú to dôvody na popis podriadených taxónov. Varieta teraz je chápaná ako synonymum pre Echinocereus triglochidiatus var. melanacanthus.
Echinocereus triglochidiatus var. gonacanthus, poškodený vrchol od vlnatiek
Popis: Stonka silne odnožujúca, vytvárajúca sa v starobe vankušovité trsy s 200 aj viac odnožami, jednotlivé stonky až 125 mm dlhé a 75 mm široké, rebier 7-9, pokožka tmavozelená. Okrajových tŕňov 6-11, asi 30 mm dlhých, žltohnedej až sivožltej farby, stredné tŕne niekedy chýbajú, väčšinou však 1-2, až 44 mm dlhé, 3-6 hranné, sivohnedé až sivožlté, odstávajúce. Kvet trubkovito lievikovitý až 70 mm dlhý a 70 mm široký, okvetné lístky v spodných 2/3 zrastené v trubku, zvonka porastené šupinami s areolami a štetinovitými tŕňmi bielej farby. V hornej tretine lístky sú volné, zaoblené, ohnivočervenej farby. Plod guľovitý až vajcovitý, až 30 mm veľký, oplodie dužnaté, červené s odlučovitými areolami. Semeno čierne, asi 2 mm veľké, s bradavičnatou testou.
Echinocereus triglochidiatus var. gonacanthus, ohnivočervené kvety a zelená blizna
Výskyt: Rastie na otvorených kamenitých svahoch kopcov v lesných spoločenstvách (väčšinou borovo-jalovcovitých) v nadmorských výškach medzi 1700 až 2400 m. Vyhľadáva prudké svahy a steny, kde vytvára vankušovité trsy. Varieta je rozšírená v západnej polovine Nového Mexika, severovýchodnej Arizóne a na juhu Kolorada. Sú to oblasti vystavené dlhodobým zimným mrazom, pričom minimá poklasajú na -30 stupňov Celzia aj menej.
Echinocereus triglochidiatus var. gonacanthus, typický jedinec druhu
Pestovanie: Je to veľmi odolná rastlina, ktorá dobre znesie zimné mrazy. Aj tu platí, najodolnejšie sú exempláre z najsevernejších a najvyšších položených lokalít. Množí sa dobre výsevom semien, ktoré sú však najčastejšie importované z prírody. V našich podmienkach kvitnú len staršie jedince, a takto je zatiaľ z domácich zdrojov málo semien. Pri pestovaní pod voľným nebom vysádzame najlepšie 2-3 ročné semenáče, ktoré boli predpestované pod sklom, avšak po predošlom otužením. Zvolíme miesto chránené pred dažďami a vetrami, vhodné stanovisko je na južnej strane murovaných stien, nie je to ale podminkou. Rastliny môžeme pestovať aj bežným spôsobom v skleníku alebo aj inak. Snažme sa ale, aby mali dostatok slnka a vetranie, čo umožňuje nárast pevných, dobre vytŕnených jedincov. Podmienkou kvitnutia nie je (podobne ako u iných kaktusov) mrazivé zimovanie, ale dokonalé predošlé vyzranie tkanín rastlín a zimovanie na svetlom mieste.
Echinocereus triglochidiatus var. gonacanthus, starý jedinec
Poznámky: Echinocactus triglochidiatus var. gonacanthus patrí medzi málo známe kaktusy. V zbierkach sa s ním stretneme vzácne asi preto, že rastliny u nás málo kvitnou. Zaslúžili by ale väčšie rozšírenie a pestovanie na skalkách, kde dobre prežijú zimu a taktiež viac kvitnú. Od nominantnej variety sa líši väčšinou väčšími rozmermi stonky, výrazným trsovitým rastom a silno hranatými, početnými tŕňmi. Výrazné sú rumelkovité červené kvety, ktoré zdobia aj viac ako 1 týždeň zostanú otvorené cez deň aj v noci. V prírode vytvára táto varieta plynulé prechody k iným varietam, najviac var. mojavensis, var. melanacanthus a var. arizonicus a zástupci prechodných populácii činia najviac ťažkosti v kultúre pri určovanie.