Echinofossulocactus adversispinus, málo známy druh
Synonymá: Echinocactus adversispina Muehlenpfordt, Allg. Gartenztg., 16, 10, 1848
Preklad názvu: adversispina = protitŕnný, tŕne voči sebe.
Variety a formy: Nepoznáme.
Echinofossulocactus adversispinus, mladý semenáč
Popis: Stonka obvajcovitá s 34 rebrami. Rebrá sú ostré, nie veľmi vysoké. Areoly asi 4 cm od seba vzdialené, v mladosti s bielou vlnou, neskôr holé. Okrajových tŕňov 7 a stredových 1. Tri horné lúčovito rozložené sú najsilnejšie, sú ploché, prostredný z nich je najväčší a listovito plochý. spodné lúčovité tŕne sú tenšie, ale silnejšie ako u ostatných ostrorebrovitých druhov (echinofossulokaktusov). Horné tŕne a stredový tŕň v mladosti červenohnedé, v starobe biele s trochu tmavším hrotom, všetky štyry sú nasmerované hore. Tri horné tŕne sú 3 cm dlhé, stredný tŕň je asi 5 cm dlhý.
Výskyt: Mexiko.
Echinofossulocactus adversispinus, biely kvet s purpurovým stredovým pásikom na lupienkach
Pestovanie: V lete teplo, primerané množstvo vody a maximum svetla. Počas zimy 8-15 stupňov Celzia a v suchom stave. Zimovať môžeme aj v tme, v tomto prípade rastliny kvitnú koncom apríla až mája, v svetlom skleníku prezimované jedince môžu kvitnúť už v januári alebo februári. Substrát má obsahovať aj minerálne zložky ale nie je to podmienkou. Množenie jedine výsevom, čerstvé semená klíčia veľmi dobre, semenáče nie sú chúľostivé.
Poznámky: Krásna rastlina, ktorá sa od ostatných druhov líši tvarom a smerom tŕňov, ktoré pripomínajú Echinofossulocactua hookeri, líši sa však od neho väčším počtom tŕňov - E. hookeri nemá stredný tŕň. H. Bravo uvádza, že sa asi jedná - so zreteľom na vzdialenosť areól od seba - o formu E. lamellosus, u ktorého je počet okrajových tŕňov väčšinou 6, v spodnej časti areoly. Druh nebol znovu objavený, dnes je ťažko ho definovať, patrí do okruhu E. gladiatus a je príbuzný s E. lamellosus.