Echinofossulocactus lloydii, typický jedinec druhu
Synonymá: Echinocactus lloydii Berger, Echinocactus gasseri Hort. n. n., Brittonrosea lloydii (Br. et R.) Speg., Brev. Not. Cact., 11, 1923, Stenocactus lloydii (Br. et R.) Berg., Echinofossulocactus multicostatus f. lloydii (Br. et R.) P. V. Heath, Efossus lloydii (Br. et R.) Orcutt,, Cartography 5., 1926,
Preklad názvu: lloydii = prof. F. E. Lloyd, 1868-1947, zberateľ kaktusov.
Variety a formy: Druh je mimoriadne variabilný, ale neboli popísané žiadne variety alebo formy. Samotný druh je občas predelený iným podobným druhom ako forma.
Echinofossulocactus lloydii, dve hlavy jednej rastliny, napriek tomu sú odlišného charakteru, intenzita farby kvetov je taktiež odlišná
Popis: Stonka guľovitá, asi 12 cm vysoká a široká, bez tŕňov. Počet rebier je mnoho, lamelovité, zvlnené, areoly sú spočiatku hnedasté. Okrajové tŕne 10-15, ihlovité, biele, 2-8 mm dlhé, paprskovito rozložené. Počet horných tŕňov je 3, svetlo hnedé, veľmi dlhé, zohnuté k smerom rastline a sú popletené. Stredný z nich je veľmi tenký, 4-8 cm dlhý, dva postranné sú vzájomne podobné, listovito rozšírené. Kvety sú malé, skoro biele, občas fialová farba okvetných lístkov, ktorá sa ťaha pozdĺž strede, preberá dominanciu a kvetu sú potom tmavšie.
Echinofossulocactus lloydii, intenzita farby kvetov je závislá od šírky stredového pásika na okvetných lístkov
Výskyt: Mexiko, štát Zacatecas, Sierra de Coneto.
Pestovanie: Ľahko petovateľný druh, žiaľ v našich zbierkach typické jedince sa len ťažko nájdu. Množenie zo semien, ale veľmi stáre kusy (asi 30-40 ročné) v kultúre vytvárajú odnože, ktoré už majú vlastný koreňový systém. V lete potrebujú teplo, dostatok vody a maximum priameho slnečného svitu, inak typické, dlhé otŕnenie trpí a je omnoho kratšie. V zime stačia teploty okolo 5-12 stupňov Celzia a absolutné sucho. V svetlom skleníku prezimované jedince neraz kvitnú už okolo vianoc. Keď ich zobudíme v marci alebo apríli, kvety sa objavia o dva mesiace neskôr.
Echinofossulocactus lloydii, rozdiely medzi mladými a staršími exemplármi
Poznámky: U nás pestované rastliny pod názvom Echinofossulocactus lloydii málokedy zodpovedajú pôvodnému popisu a rastliny. Väčšinou sú zamenené s podobným druhom, Echinofossulocactus erectocentrus. Keď sú tie dva taxóny vedľa seba, hneď je zrejmý rozdiel. E. erectocentrus má menej okrajových tŕňov, aj stredové sú kratšie a iného charakteru. Okrem toho u E. erectocentrus hlavný stredový tŕň je asi v jednej tretiny dlžky rozšírené a nie tak ako u E. lloydii, kde tento tŕň je najširší pri základe a postupne sa zužuje k smerom špičky. Tento zvláštny znak som zakaždé zistil u nekrížených jedincoch v obidvom prípade.
Echinofossulocactus lloydii, veľmi staré kusy môžu vytvárať odnože, ktoré spočiatku majú juvenálne otŕnenie
Rozdvojená hľava druhu Echinofossulocactus lloydii, variabilita druhu sa prejavuje aj v tomto prípade
Echinofossulocactus erectocentrus, stredové tŕne v strede dĺžky sa rozširujú, počet okrajových tŕní je menej ako je to v prípade Echinofossulocactus lloydii