Eriocactus magnificus, modrozelená pokožka a veľké žlté kvety
Synonymá: Notocactus magnificus (Ritter) Krainz, Kakt. und and. Sukk., 17: 195, 1966, Parodia magnifica (Ritt.) Brandt, Kakt. Orch.-Rundschau, 7: 62, 1982,
Preklad názvu: magnificus = skvostný, skvelý, nádherný, vznešený.
Variety a formy: Eriocactus magnificus je značne jednotný, drobné rozdiely je možno pozorovať v odstienoch vybarvenia tŕňov, prevládajúca farba otŕnenia sa mení od svetlej žltej až po hnedo žltej. Okrem toho niektoré rastliny začínajú skôr odnožovať aké iné, ktoré zostávajú dĺhšie solitérne a dosahujú väčšiu šírku stonky. Tie málo odnožujúce rastliny kvitnú väčšinou aj skorej ako ostatné. Ako Eriocactus magnificus boli označenie zberov HU 18, RF 1270.
Eriocactus magnificus, semenáč s tmavším otŕnením
Popis: Stonka spočiatku guľovitá, neskôr predĺžená na dvojnásobok až trojnásobok šírky, 70-150 mm široká, jednotlivá alebo pri základe, vzácnejšie nahore odnožujúca, namodralo zelená, temeno v dospelosti zošikmené k svetlu, málo prehlbené a pokryté bielou vlnou. Rebrá 11-15, priame, 15-30 mm vysoké, v priereze trojuholníkovité, len v mladosti trošku hrbolovité, hrany dosť úzke, u areol trošku zosílené. Areoly bielo plstnaté, u semenáčov 1-1,5 široké a 2-4 mm vzdialenév od seba. Tŕne u semenáčov jemné, biele, odstávajúce okrajové v počte 15-20, 5-8 mm dlhé, stredné hnedé, trošku silnejšie a o niečo dlhšie, v počte 8-12, v dospelosti 12-15, štetinovité, mekké, dolu smerujúce, zlatožlté. Kvety blízko temena, len cez deň otvárajúce 45-55 mm dlhé a široké, okvetné listky sírovo žlté. Plod guľovitý, asi 10 mm v priemere, v zralosti praskajúce kruhovite blízko nad základom. Semená asi 1 mm dlhé, 0,7 mm široké a 0,5 mm silné, u základe zreteľne zúžené, testa červenohnedá, s malými kuželovitými hrbolmi, hilum predĺžene oválne, biele.
Eriocactus magnificus, neodnožujúci, skoro kvitnúci jedinec
Výskyt: Pochádza z brazilského štátu Rio Grande do Sul, zo Serra Geral.
Pestovanie: Eriocactus magnificus rastie dobre aj na vlastných koreňoch. Je však nutné, podobne ako u blízko príbuzných druhov, poskytnúť mu pre jeho koreňový systém dostačujúci priestor. Najlepšie sa vyvíjajú vo veľkých miskách. Pri prezimovaní je potrebné trošku vyššie teploty ako u väčšiny druhov rodu Notocactus, aspoň 10 stupňov Celzia. Taktiež v dobe rastu je koreňový systém pri nízkych teplotách chúľostivejšie na trvalé premokrenie.
Poznámky: Eriocactus magnificus bol objavený L. Horstom a F. Ritterom v roku 1964. Je to pre svoju modrozelenú farbu stonky, rebier s prúžkami súvislých plstí a vlasov, ako aj otŕnenie a kvety mimoriadne dekoratívny druh, jeden z najkrásnejších druhov medzi kaktusmi. Charakteristické sú pre tento druh semená. Podobnú štruktúru testy nie je možné nájsť ani u najbližších príbuzných druhov rodu Eriocactus.