Euphorbia baioensis, už ako malé sadenice sú ozdobné
Synonymá: Nemá.
Preklad názvu: baioensis = podľa pohoria Baio Mts., Keňa, kde túto euforbiu pôvodne našli.
Variety a formy: Neboli popísané, ani uverejnené.
Euphorbia baioensis, paličkovité stonky Euphorbia baioensis, bohatá násada cyanthií
Popis: Husto sa vetviaci vytrvalý ker vytvárajúce sivo zelené výhonky vysoké od 30-50 cm, v mladosti vztýčené, neskôr aj poliehajúce, s priemerom okolo 2 cm, rozdelené neraz až na 6(8) - 10 rebier pokrytých novými párovými protistojnými červenými tŕňami dlhými do 1 cm, v dospelosti sa meniacimi na sivé. Na výhonkoch sa objavujú aj 7-10 mm dlhé listy, ktoré občas pretrvávajú dlhšie, alebo sa menia na akési ostne. Kvetenstvo (cyanthium) žlté s priemerom 3,5 mm, husto pokrýva rebrá starších rastlín. Plod je hlboko delený, stlačený, s rozmerom 2,5x4 mm, obsahuje maximálne 3 semená. Hlavné rastové obdobie apríl až september, kvitne v septembri až októbri.
Euphorbia baioensis, obojpohlavné cyanthium Euphorbia baioensis, kvitnú na koncoch konárikov
Výskyt: Pochádza z Kene, z jej severovýchodnej provincie, kde rastie v Baio Mts. (Marsabit, 38 km severozápadne od Laisamis) a veľmi blízkom okolí, na vrcholoch kopčekov, tam, kde zo zeme vystupujú žulové skaly. Väčšina rastlín v zbierkach pochádza od Ballyho a Lavranosa, ktorí ďalej šírili zbery objaviteľov rastliny Gilfrida Powysa a J. O. Evansa z r. 1976. V roku 1994 sa Newtonovi a Powysovi podarilo objaviť novú populáciu Euphorbia baioensis v pohorí Illim Mts. pri Kaisut Desert.
Euphorbia baioensis, odnožuje od základu Euphorbia baioensis, ostne sa podobajú na rohy
Pestovanie: Rozmnožuje sa semenami, ale v našich podmienkach častejšie zakoreňovaním vrcholových časti jednotlivých výhonkov (ale aj celých odnoží(, ktoré po dobrom zaschnutí spoľahlivo vytvárajú nový koreňový systém. Odoberaním odrezkov súčastne ich spodná časť odnožuje, čo zahusťuje krík a robí ho ešte kompaktnejším a príťažlivejším. V lete teploty môžu dosahovať aj 35 st. Celzia, v zime by nemali byť pod 12 st. Celzia, radšej nad 15-18 stupňov, rastlina musí byť v tom čase v suchom substráte a najlepšie na svetle. Substrát výživný ale priepustný, rýchlejšie vysychavý, radšej plochá miska než hlboký črepník, v miske totiž rastlina lepšie vynikne, hlavne vo vyššom veku. Polievanie najviac počas rastového obdobia, ani kvapka vody od konca septembra do konca marca.
Poznámky: Táto euforbia je známa necelých tridsať rokov, ale už má pevné zastúpenie v európskych zbierkach, za čo vďačí svojmu vzhľadu. Pri jej pestovaní však treba byť, rovnako ako u všetkých iných euforbií, opatrný pri manipulácii, latex je mimoriadne dráždivý a pokožku, ktorá s ním prišla do styku treba dôkladne opakovane umyť. V okolí Euphorbia baioensis, na lokalite Baio Mts., rastú aj ďalšie sukulenty: Adenia keramanthus, Adenium obesum, Euphorbia atroflora a Euphorbia subscandens, Cissus cactiformis, Echidnopsis sharpei, Momordica rostrata, zástupcovia rodov Accacia, Commiphora a Portulaca a aj Rhipsalis baccifera! Na lokalite prichádzajú dažde v marci až júni, a potom ešte nastupuje krátka perióda prídelu vlahy v novembri až decembri.