Synonymá: Nie sú, ale rastliny boli rozšírené aj pod názvami Frailea chrysantha a chrysacanthion.
Prekl. názvu: chrysacanthus - zlatotŕnný, (chrys -, chryso- zlato, acanthos - tŕň)
Variety a formy: Sú to charakteristické a málo premenlivé rastliny, neboli zatiaľ popísané žiadne formy, variety.
Popis: Stonka je guľovitá, asi 25 mm široká, podzemná časť je silný repovitý koreň. Pokožka sivozelená, temeno je celkom zakryté s tŕňmi. Počet rebier je 16-18 kusov, sú nízke, priame, tvoria šesťboké hrboly. Areoly v počiatku sú pokryté žltohnedou plsťou. Mladé tŕne sú žlté so slabozeleným nádychom, najprv sú zoskupené ako štetce, neskôr sa lúčovito rozložené, tŕne na starších areolách sú žltohnedé, počet okrajových tŕní je 12-17 kusov, sú priame, 3-4 mm dlhé, troška odstávajúce. Okrajových tŕní je 4-6 kusov a asi 5 mm dlhé, smerujú do všetkých smerov, ťažko sa dajú ich odlíšiť od okrajových tŕňov. Kvety sú 20-35 mm dlhé a asi rovnako široké, sú žltej farby. Semienká sú guľovité, 1,8 až 2 mm veľké, tmavohnedé.
Výskyt: Z prírody ešte neboli hlásené nové nálezy. Podľa všetkého rastliny pochádzajú z juhovýchodnej častí brazilského štátu Rio Grande do Sul a zo susednej oblasti v Uruguayi.
Pestovanie: Pestovanie tohto druhu je pomerne ľahké, snáša aj určité prehmaty pestovateľa. Ako aj ostatné fraileje, potrebuje polotieň a nie priame slnko. Na jar, keď sa už zobudili, potrebujú viac vody, na jeseň zas je lepšie ich rosiť. Substrát by mal byť dostatočne priepustný s miernou kyslou reakciou. Prezimovať ich pri teplote 10 stupňov C, nepotrebujú v tedy ani svetlo. Rastliny často vytvárajú kleistogamické (samoopelivé) kvety. Výsev je ľahký a semenáče rastú dobre.
Poznámky: Tento druh je podobne ako ostatné príšlušníci rodu Frailea kleistogamný, ale keď ho porovnáme s ostatnými žltotŕnými druhmi, nasadí plod vetšinou až pri priemere rastliny 20 a viac mm, toje asi 3-4 roky po výseve. Staršie kultúrne rastliny majú skôr valcovitý tvar, čo ale neshuduje s originálnym popisom.
Názov pána Hrabě Frailea chrysacantha je neplatný (invalidný), pretože bolo publikované v roku 1965, keď už bolo povinnosťou výberu a uloženiu konzervovaného typu. Autor však v popise píše "Holotypus in collectione V. Hrabě, Brno". Živá rastlina ale nemôže byť holotypom, a musíme sa pozerať na to aj s pohľadu skutočnosti, že tie rastliny už nežijú.
Dovoz rastlín je považovaný A. V. Fričovi. Frič údajne túto rastlinu spolu s inými druhmi Frailea doniesol pred druhou svetovou vojnou p. Krainzovi do Curichu, ktorý ju rozširoval pod názvom Frailea chrysacantha.
Pripomienky: Niekoľko desaťročie dosadu rastliny boli dosť rozšírené, ale novinky vytláčajú staršie typy rastlín (toto platí všeobecne aj na ostatné skupiny sukulentov). U mňa sa správa ako nenáročná rastlina. Jej ročné prírastky sú skoro nepatrné, preto ju je dobré navrúbľovať na echinopsis. Rastliny síce budú väčšie ako to udávajú v popisoch, ale majú viac plodov. Kvety sa otvárajú len keď majú dostatok svetla. Puky, ktoré sa nepremenili na kvet, vytvárajú automaticky plod (kleistogámia).