Geohintonia mexicana, výnimočný druh s krásnymi kvetmi
Synonymá: Nemá.
Preklad názvu: Geohintonia = po objaviteľa druhu, zložené po mena a prievizka Georga S. Hintona, znalca kaktusovej flóry. Druhové meno mexicana = pôvod druhu, kde rastie.
Variety a formy: S ohľadom na to, že lokalita je pomerne malá, rastliny, ktoré sa tu vyskytnú sú veľmi uniformné a ich premenlivosť sa obmedzuje len na nepostatné znaky, napr. určité rozdiely v zafarbenia epidermisu alebo v sýtosti zafarbenia kvetov. U niektorých rastlín zostávajú tŕne dlhšiu dobu, u iných opadávajú veľmi skoro.
Aztekium hintonii, v prírode často rastie spoločne s Geohintonia mexicana
Popis: Stonka jednotlivá, guľovitá až plosko guľovitá, okolo 200 mm vysoká aj široká, sivozelenej až sivomodrej farby. Rebrá hladké, asi 20 mm vysoké, tenké, v počtu 15-20, v najužšom mieste zakončené korkovitou hranou, ľahko sa od rebier pri základe oddelujúce, na okrúhlych areolách niekoľko 2-15 mm dlhých korkovitých, sprvu krémovo žltých, neskôr tmavnúcich tŕní, narástajú na najmladších areolách spolu s hustou vatou, skoro odpadávajúce, areoly neskôr holé. Kvety vyrastajú z najmladších areol, šírka kvetu 40-50 mm, tmavoružové až červenofialové. Plod dužnatý, asi 9x5 mm veľký, so zbytkami zaschnutého okvetia. Semená lesklo čierne, s drobnými nízkymi bradavkami pokryté, asi 1 mm dlhé a 0,7 mm široké, s výrazným mäsitým hilom.
Geohintonia mexicana, kvety sú vždy nápadné
Výskyt: Rozšírenie druhu je obmedzeno na pohorie Sierra Tapias v mexickom štáte Nuevo Leon, deparmant Galeana, kde sa druh vyskytuje na sádrovcovom, asi 30 km dlhom hrebeni. Rastliny sa vyskytujú neraz v početných kolóniách, na strmých sádrovcovitých svahoch, často v spoločnosti Aztekium hintonii, občas sa tu vyskytne aj Thelocactus matudae, niekoľko druhov rodu Mammillaria, na svahoch sa nachádza zaujímavá forma Neolloydia conoidea. Rastie tu aj iná rastlinka, ktorú objavil pán Hinton, drobúčka mäsožravka Pinguicula hintonii. Holé, exponované sádrovce sú porastené množstvom ozdobných, svietivo zelených Selaginella gypsicola. Plochšie miesta sú obývané riedkym porastom paliem, stromovitými jukami a množstvom krovín s porastom drobných rastlín Tillandsia recurvata.
Geohintonia mexicana, na strmých skalách, množstvo rastliniek je pozoruhodné
Pestovanie: Geohintonia mexicana je v našich zbierkach len krátkou dobou, ale sa už teraz ukazuje, že pestovanie nebude robiť žiadne ťažkosti. Sú tolerantné k vlhku, zdá sa, že trvanlivejšie mierne vlhko je im prospešné. Pre to hovorí aj fakt, že hygroskopický sádrovec je už niekoľko centimetrov pod tvrdým povrchom štabilne vlhký. Keď sú vraste, nevadí im ani priame slnko, ľubi sa jej na najteplejšom mieste v skleníku. Kvety nevydržia na rastline dosť dlho, otvárajú sa okolo obeda a navečer sa zatvárajú. Len jeden deň sú kvety otvorené, ale sa objavujú v sériach celé leto. Šesť mesačný semenáč navrúbľovaný na Pereskiopsis sp. už je schopný kvitnúť s viacerými kvetmi. Určité problémy sa nastanú, keď ich prevrúbľujeme z Pereiskiopsis sp. na trvalú podložku. Asi najlepšiu afinitu vykazuje s Myrtillocactus geometrizans.
Geohintonia mexicana a Aztekium hintonii na skalke Geohintonia mexicana f. cristata, jedna z foriem
Poznámky: Lokalita tejto rastliny bola dlho utajovaná. S ohľadom na to, že sú tam snaď milióny, určite to nebolo z obavy pred poškodením populácie zberateľmi. Asi sa jednalo o to, aby niektorí špekulanti mali z toho obchod, alebo skôr monopol pred ostatnými. Pestovatelia do dnešného dňa majú o nich obrovský záujem. Lokalita nebola len utajená, naviac boli medzi "hľadačmi" vypustené legendy o tom, ako prísne sú miesta výskytu strážené políciou, potencionálne lokality boli nasmerované úplne do iných končín. Desiatky výprav z mnoha štátov sa vracali domov neúspešne. Šťastie sa usmialo až na výpravu Pavlíček a Šnicer, oni 13. januára 1995 našli v Galeane lokalitu. Semená ľahko klíčia, za niekoľko málo mesiacov po navrúbľovaní semenáče kvitnú a plodia množstvo semien. Ďaka tomu už na konci roku 1996 v predajni Chrudimský kaktusář už boli rozposielané tisíce semien zdarma ako propagačné darčeky. Ďaka veľkému množstvu kultúrnych semenáčikov medzi pestovateľmi sa iste výrazne zníži tlak na prírodnú populáciu! Napriek tomu sa našli zberači, ktorí v prírode poodrezávali vrcholovú časť rastlín, ktoré vo svojej vlne mali množstvo semien. Robili to z dôvodu, aby čím skôr sa mohli stratiť z náleziska, aby ich nikto neprichytil in situ. Takto poškodené rastliny väčšinou vyhynuli, niktoré začali hojne odnožovať a takto si stratili prirodzený vzhľad populácie. (A neboli to cudzinci, ale naši milí kluci z Čiech!)
Miešaná populácia Geohintonia mexicana a Aztekium hintonii