Gymnocactus viereckii Lau 1151, asi 30 ročná rastlina
Synonymá: Echinocactus viereckii Werdermann, M. f. K., III: 175, 1931, Neolloydia viereckii (Werd.) Knuth, Kaktus ABC, : 368, 1935, Thelocactus vierckii (Werd.) H. Bravo, Las Cactaceas de Mexico, : 473, 1937, Turbinicarpus viereckii (Werd.) John et Říha, Kaktusy17/1 : 15-18, 1981, Pediocactus viereckii (Werd.) J. J. Halda, Acta Mus. Richnov. Sect. Nat., (5)1: 19, 1998,
Preklad názvu: viereckii = druh bol označený na počesť zberateľa kaktusov Hansa Wilhelma Vierecka, ktorý okolo roku 1930 zbieral kaktusy pre firmu F. A. Haage.
Variety a formy: Var. major (subsp. major) Glass et Foster, Cactus and Succ. J. US. 50, 6: 281-285, 1978. Od nominantnej variety odlišuje masívnejšom vrastom, dlhšími tŕňmi a väčším bielym kvetom. Náleziskom variety je izolovaná oblasť v okolí Mier y Noriega na hraniciach Nuevo Leon a San Luiz Potosí. Subsp. neglectus D. Donati et Zanov, Con. Cap. Colt. Turbinicarpus - Rapicactus, 184, 2004, vyskytuje sa v Jaumave, Sierra Salamanca, údolie Jaumave, Tamaulipas vo výškach 1000 - 1300 m n. m. V posledných rokoch boli zbierané vo veľkom prírodné formy, líšiace sa s veľkosťou, málo odlišných znakoch otŕnenia aj ich vyfarbenia a veľkostí kvetov, napr. zbery L 730, L 1151, L 1159, L 1246 A. B. Laua, alebo HK 377 H. Kuenzlera.
Gymnocactus viereckii, so svetloružovým kvetom
Popis: Rastie jednotlivo alebo pri základe odnožuje, stonka guľovitá len málo prdĺžená, asi 50-70 mm v priemere, matno zelená až namodralo zelená, vegetačný vrchol pokrytý belavou vlnou, z ktorého vyčnievajú tŕne.Rebier 15-18, úplne rozložených do bradaviek, ktoré sú v hornej častí rastliny až 6 mm vysoké, v dolnej častí rastliny trošku sploštené. Areoly sú pokryté tuhou vlnou. Okrajových tŕňov asi 20, až 10 mm dlhých, lúčovito rozložených, priamych alebo mierne zohnutých, ihlovitých, hladkých, sklovite bielych, základ tŕňov svetlo hnedé a sú mierne rozšírené. Stredové tŕne 4, rozložené do kríža, šikmo smerujúce, podobné okrajovým alebo silnejšie a dlhšie, až 20 mm dlhé, v hornej polovine hnedé s čiernou špicou, neskôr všetky tŕne sivobiele. V hornej časti areoly bývajú ešte 1-3 tŕne podobné okrajovým, zostanú ale kratšie a slabšie. Kvet asi 20 mm dlhý, nálievkovitý, na kvetnej trúbke je niekoľko šupín, vnútorné okvetné lístky asi 4 mm široké, jemne ružovo fialové, často s tmavším stredným prúžkom, vonkajšie okvetné lístky nazelenalé. Plod holý. Semená malé, čierne, matne lesklé.
Gymnocactus viereckii, skoro bielymi kvetmi, v tomto prípade aj tŕne sú svetlejšie
Výskyt: Typová lokalita je udaná v údolí Jaumave v Tamaulipas, ale bol najdený aj v horských údoliach Sierra Madre Oriental. Obýva šterbiny vápencovitých skál, často pod ochranou ružicovitých Hechtia, Agave a rôznych travín. Celý areál rozšírenia je pomerne veľký, vyskytuje sa však v malých kolóniach, navzájom od seba izolovaných.
Gymnocalycium viereckii, mladý jedinec Gymnocalycium viereckii, staršie jedince sú v ochrane vlny
Pestovanie: Ako u väčšiny gymnokaktusov aj u tohoto druhu je pestovanie sťažené značnou chúľostivosťou na premokrenie substrátu, hlavne v juvenálnom štádiu rastu, keď sú rastlinky ešte zahalené do pierkovitých otŕnení, čím sa líšia od dospelých rastlín. Pre málo skúsených pestovateľov je možno doporučiť vrúbľovanie na malú rastliny Echinopsis. Aby vytŕnenie s bohatou charakteristickou vlnou bolo dokonalé, je potrebné dopriať rastlinám dostatok slnka a čerstvého vzduchu. Chľadné a suché zimovanie zaručuje pravidelnú násadu kvetov.
Gymnocactus viereckii, exemplár s extrémne dlhým otŕnením
Poznámky: Botanické zaradenie tohto druhu prešlo behom 80 rokov šiestych rodov, už aj to dokazuje jeho ťažké klasifikácie. Najčastejšie je v naších literatúrach uvedený v Backebergovom rode Gymnocactus. Tento zažité zaradenie je teda respektované, pričom správnejšie zaradenie je do rodu Turbinicarpus. Gymnocactus viereckii patrí k dekoratívnym zbierkovým rastlinám, pričom nepatrí medzi do veľkých rozmerov dorastajúcím kaktusom. Hlavne novo nájdené formy zo Sierra Salamanca (L 1151) vynikajú tak usporiadaním tŕňov, tvorbou bohatej vlny, ale i kvitnutím po celú vegetačnú sezónu, síce malými, ale výrazne tmavoružovými kvetmi vo veľkom počte. H. Kuenzler z Nového Mexika doviezol novinku pod číslom HK 377. Išlo o rastliny s dlhým otŕnením a variabilných vo farbe tŕňov, pripomínajúce Gymnocactus viereckii alebo Gymnocactus saueri. Od typických Gymnocactus viereckii sa líšia menším počtom okrajových tŕňov, pričom v hornej tretine areoly tŕne chýbajú.
Gymnocactus viereckii, niektoré jedince môžu mať aj žlté kvety