Haageocereus setosus, rastliny na výstave
Synonymá: Peruvocereus setosus Akers, Cact. Succ. J. (US), 19: 68, 1947,
Preklad názvu: setosus = štetinatý, vsťahuje sa na husté, jednotné otŕnenie, ktoré, hlavne u mladých rastlín, sa podobá na štetku na mytie fliaš.
Variety a formy: Onoho času premenoval C. Backeberg pôvodný Akersov Peruvocereus setosus var. longicomus na Haageocereus setosus var. longicomus (Akers) Backeberg a udáva diferenčné znaky oproti var. setosus takto - nižší rásť (300) mm, stonka málo vetvená, asi 60 mm silná, otŕnenie silnejšie, hrubšie, žltej až hnedavej farby, tŕní v areole asi 50 a štetín asi 20, najdlhší výrazný tŕň 1 (-2), až 35 mm dlhý, kvety a plody v popise neboli uvedené. Nálezisko var. longicomus malo byť podľa pôvodných údajov zhodné s náleziskom typovej variety. Neskôr však K. Kniže našiel odpovedajúcu rastlinu var. longicomus na oddelenom nálezisku na poloostrove Pucusan, južne od mesta Lima a snaď je možné považovať túto varietu za opravdivú.
Haageocereus setosus, kultúrne exempláre s rôznou dlžkou otŕnenia
Popis: Stonka krovitá, bohato vetvená, až s 25 odnožami, jednotlivé vspriamené vetve 1-3 m dlhé, 60 mm silné, s oblými, nízkymi rebrami v počte 20-21, areoly zapadnuté, oválne, asi až 9 mm dlhé a 5 mm široké, plstnaté, hlavne kvetuschopné areoly silne vlnaté. Tŕne v počte až 100, ťažko rozlišiteľné na okrajové a stredové, ich farba je žltá, často aj hnedá, rezavá alebo aj červená. Kvet je až 50 mm dlhý a 50 mm široký, červený. Plod vajčitý až guľovitý, asi 30-50 mm veľký, nepravidelne priečne pukajúci, dužina načervenalá. Semeno asi 1 mm veľké, mierne vajčitého či oválného tvaru, s čiernou slabo lesklou testou.
Výskyt: Typová varieta rastie v nízkej nadmorskej výške na pobrežie, pred rokmi sa hojne vyskytovala na južných predmestiach mesta Lima v Peru, na laviciach náplavov ulít morských mäkkýšov. Táto púštna oblasť leží na terase asi len 60-150 metrov nad morom. V dnešnej dobe sú tieto miesta zničené výstavbou mesta, zbytky porastov zmrzačených a hynúcich kaktusov je možné ešte vidieť na skládkach. Boli ale nájdené ďalšie lokalitá v údolí rieky Lurin, Churin a Ceňete a to nie len v blízkosti mora, ale aj niekoľko stoviek metrov vysoko a desiatky kilometrov ďalej. Rastliny sídlia na skalách a nánosoch balvanovitých zvetralín vo veľmi suchých údoliach, často je krajina celkom pustá a neschodná. Spoločne sa vyskytuje len niekoľko málo iných rastlín, občas je tu Melocactus peruvianus, Espostoa Melanostele, a Neoraimondia aticensis var. rosiflora. Podnebie je celoročne teplé, po väčšinu mesiacov v roku sa v doobednajších hodinách vyskytujú výdatné hmly garrua, ktorá kondenzuje na skalách a na rastlinách ako silná rosa. Táto voda je po väčšinu roka jediným zdrojom vláhy pre miestne rastliny.
Haageocereus setosus, kultúrny exemplár Haageocereus setosus, v Lime vo zbierka Knížeho
Pestovanie: Haageocereus setosus je ľahko rastúcim kaktusom, ktorému vyhovuje bežný substrát, znesie aj vyšší obdsah humusu, prakticky ho možno pestovať v bežných kvetinových substrátoch. Husté otŕnenie je dekoratívne a už na malých semenáčoch je intenzívne sfarbené. Množíme výsevom z dovezených semien. Pestovatelia sú prekvapení, že je otŕnenie potomstva rozmanitej farby, od žltej, hnedej, rezavej až po výrazne červenej, a to napriek tomu, že boli zbierané v prírode. Táto premenlivosť je celkom prírodzená a vyskytuje sa aj na náleziskách. Zimné teploty môžu klesnúť na 5-7 stupňov Celzia, naopak umiestnenie v teplejšom prostredí má za následok rašenia a vyťahovania vrcholu a nie je možné ho doporučiť. Staršie rastliny majú tendenciu sa ohýbať (poliehať) a preto sme nútení odrezávať vrcholové častí stonky (ale aj preto, lebo spodné otŕnenie sčernie a nie je pekné). Vrcholové odrezky dosť ľahko zakorenia. Kvetov sa v našich podmienkach dočkáme až po viac rokoch, kvitnúcich rastlín je u nás veľmi málo.
Poznámky: Tento druh bol známy a popísaný v roku 1947, neskôr v päťdesiatých rokoch zasiahli do klasifikácie rodu hlavne C. Backeberg a W. Rauh, ktorí v okolí hlavného mesta Lima rozlíšili niekoľko navzájom si podobných a príbuzných druhov (Haageocereus seticeps, H. eulilianus, H. albispinus, H. aureispinus aj.). Prakticky nikdo sa nevenoval tomu, ako sa od seba líšia rastliny, keď vystupujeme vysýchavými údoliami od mora vyššie. Často sa jeden a ten istý taxon postupne mení, hľavne keď sledujeme vegetatívne znaky (veľkosť stonky, otŕnenie a pod.) Nepochybne možno niekoľko druhov, vyskytujúcich sa spoločne na jednom nálezište rozlíšiť od seba, avšak mimo toho vznikajú postupné prechody dané výškovou zonáciou a len štúdium kvetov, plodov a semien tu pomôže taxony od seba spoľahlivo rozlíšiť. Pred rokmi bol Haageocereus setosus veľmi rozšírený v pobrežných púštiach Peru.