Hamatocactus hamatacanthus, pred kvitnutím
Synonymá: Ferocactus hamatacanthus (Muehlenpfordt) Britton et Rose, The Cactaceae, 3: 144, 1922, Echinocactus hamatacanthus Muehlenpfordt, Allg. Gartenz., 14: 371, 1846, Echinocactus longihamatus Galeotti, in Pfeiffer et Otto, Abbild. Beschr. Cact., 2: 16, 1848, Echinocactus setispinus Engelmann var. longihamatus (Galeotti) Poselger, Allg. Gartenz., 21: 119, 1853, Brittonia davisii Frick, Cactus and Succ. J.ourn., 2: 407, 1931, Hamatocactus davisii Y. Ito, Cact., p. 100, 1952, Echinocactus flexispinus Engelmann 1848, Echinocactus longihamatus var. hamatocanthus (Muehlenpfordtii) Labouret 1853, Echinocactus treculianus Labouret 1853, Echinocactus longihamatus crassispinus Engelmann 1856, Echinocactus longihamatus gracilispinus Engelmann 1856, Echinocactus longihamatus brevispinus Engelmann 1856, Echinocactus flavispinus Meinshausen 1858, Echinocactus texensis var. treculianus (Labouret) Hort. ex Ruempler 1886, Echinocactus hamatacanthus longihamatus (Galeotti in Pfeiffer) Coulter 1896, Echinocactus hamatacanthus brevispinus (Engelmann) Coulter 1896, Bisnaga hamatacantha (Muehlenpfordt) Orcutt 1926, Brittonia davisii Armstrong 1934, Hamatocactus hamatacanthus var. crassispina (Engelmann) Borg 1937, Hamatocactus hamatacanthus var. gracilispina (Engelmann) Borg 1937, Hamatocactus hamatacanthus var. davisii (Armstrong) Marshall et Bock 1941, Ferocactus hamatacanthus var. crassispinus (Engelmann) Buxbaum 1951, Hamatocactus hamatacanthus var. insignis (Walton) Ito 1952, Hamatocactus hamatacanthus fa. cristatus Hort. ex Ito 1981,
Ďalšie, neplatné názvy: Echinocactus longihamatus Galeotti ex Salm-Dyck nom. nud. 1845, Echinocactus longihamatus pallidus Meinshausen ex Seitz nom. nud. 1870, Echinocactus longihamatus erectispinus Peacock nom. nud. 1878, Echinocactus haematochroanthus Hemsley nom. nud. 1880, Echinocactus insignis Walton nom. nud. 1897, Echinocactus insignis longispinus Walton nom. nud. 1897, Echinocactus longihamatus dumesnilianus Walton nom. nud. 1897, Echinocactus longihamatus var. insignis Haage ex Hirscht nom. nud. 1897, Hamatocactus hamatacanthus var. aureoroseiflorus Ito nom. invalid. 1988,
Prekl. názvu: hamatacanthus = s háčkovitými tŕňmi.
Hamatocactus hamatacanthus, v kultúre
Variety a formy: Veľmi variabilný druh čo do veľkosti stonky a hlavne otŕnenia. Benson rozdelil ho na dve variety: var. hamatacanthus a var. sinuatus (Dietrich) L. Benson, ktorá sa od nominantnej variety líši hlavne dlhými, skoro papierovitými stredovými tŕňmi. Medzi pestovateľmi existujú rastliny s extrémne stlstnými tŕňmi, pod menom Brittonia davisii. Benson a ďalší americkí autori túto formu radia pod Ferocactus hamatacanthus var. hamatacanthus ako koniec variačneho reťažca s krátkymi tlstými tŕňmi. Pravdou je, že var. sinuatus je skôr opačný konec tohto reťažca s extrémne dlhými, papierovitými rozšírenými hákovitými tŕňmi. Backebergovo vyobrazenie v Die Cactaceae 5: 2749 obr. 2607 sa týka jednoznačne var. sinuatus.
Hamatocactus hamatacanthus, silne háčkovito ohnutý konec stredových tŕňov
Popis: Stonka je jednoduchá, vajčitá (u starších rastlín široko stĺpovitá), 150-300 (vzácne až 600) mm vysoká, široká 75- 200 mm. Rebrá 12-17, málo široké. Tŕne pomerne na husto, ale nezakrývajú celkom stonku, stredových tŕňov 4-8, svietivo červené až nahnedlé, dolný je najdlhší, ostre háčkovito zakončený a často oblúkovito prehnutý, 40-150 mm dlhý, ostatné stredové tŕne šídlovité, podobné okrajovým, 60-100 mm dlhé. Okrajových tŕňov 8-20, dlhých asi 15-40 mm, ihlovité, skoro priliehavé k stonke. Kvety 65-75 v priemere a približne rovnako široké, žltej farby a výrazne vonia. Plod zelený, vajčito guľovité (majú na sebe 30-40 širokých papierovitých šupín), v priemere 20-25 mm. Semená tmavohnedé až čierne, nepravidelne obvajčité, 1,5 mm dlhé, 1 mm široké a 0,7 mm tlsté.
Hamatocactus hamatacanthus, obrovský kultúrny exemplár, má priemer 250 mm a výšku viac ako 450 mm
Výskyt: Hamatocactus hamatacanthus sa vyskytuje rôzne na trávnato-kríkovitých kopcoch texaského pobrežia v Mexickom zálive, v juhovýchodnom Novom Mexiku, a v mexických štátoch Chihuahua, Durango, San Luiz Potosí a blízkych oblastiach, od morského pobrežia až do stredných polôh.
Pestovanie: Tento druh vyžaduje približne rovnaké petovateľské podmienky ako ostané druhy rodu Ferocactus a Echinocactus, dobre sa mu darí na teplom a slunnom prostredí. Zalievanie za studeného počasia má často za následok stráty koreňov a tým aj následok dlhodobej štagnácii. Semená dobre klíčia pri teplotách nad 20 stupňov Celzia a po prekonaní juvenálneho obdobia, to je asi po dvoch rokoch, rastú bez problémov aj na vlastných koreňoch a nie je potrebné ich vrúbľovať.
Hamatocactus hamatacanthus, dve extrémne odlišne vytŕnené formy
Poznámky: Pochádza z obrovskej areály výskytu, preto je dobré mať rôzne lokálne formy v zbierke, aby sme mohli sledovať výnimočnú variabilitu druhu. Na niektorých miestach zvieratá majú radi mäkké časti kaktusu a máme poznatky aj o tom, že domorodci zbierajú a konzumujú plody. Aj domáce názvy druhu sú veľmi impozantné: Turk´s head, Texas barrel cactus, Visnaga, Biznaga costillona, Bisnaga espinosa, Biznaga ganchuda, Limilla, Biznaga de limilla, Viznaga de lima, Bisnaga de tuna, Bisnaga ormental.