Haworthia emelyae exemplár pestovaný na plnom slnku
Synonyma: Haworthia correcta v. Poelln. in Feddes Rep. 43:103 (1938), Haworthia blackburniae v. Poelln. in Kakteenkunde 9:132 (1937), von Bther, Haworthia bayeri J. D. Venter et S. A Hammer CSJ (U.S.), Vol. 69, 1997:75,
Prekl. názvu: emelyae = druhový názov je na počesť paní Emely Fergusonovej, nálezkyni rastliny (1937)
Variety a formy: Je to veľmi variabilný druh. Hermann Jacobsen udáva len jednu varietu: var. beukmannii v. Poelln. (výskyt Kapsko, Caledon). Podľa Rudolfa Schulca sú uznané tieto variety: var. comptoniana , var. major, var. multifolia
Popis: Vytvára ploché listové ružice asi 9 cm v priemere, občas aj odnožuje. Silne sukulentné listy sú 3-4 cm dlhé, na najširšom mieste široké 12-17 mm, zakončené oblou špičkou. Koncové časti sú vypuklé, pod priesvitnou pokožkou vidno kresbu z čiarok bledšieho nepriesvitného tkaniva. Priesvitná pokožka je lesklá, drsná, akoby posypaná kryštalíkmi. Kvety má malé, biele, na dlhých stopkách, typické pre sekciu Retusae.
Haworthia emelyae, ten istý klón ako je vyobrázená rastlina na hornej fotke, kvet Haworthia emelyae
exemplár pestovaný v polotieni
Výskyt: Haworthia emelyae sa vyskytuje v Kapskej provincii od distriktu Uniondale na východe, cez De Rust po distrikt Oudtshoorn na západe. Je to zväčša horská oblasť, kde sú veľmi horúce letá a studené zimy s občasnými mrazmi a snehom. Zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roka.
Pestovanie: Haworthia emelyae má "okienkové" listy, ktoré prepúšťajú svetlo ku chlorofylu podobne ako "okienkové" listy rastlín čeľade Aizoaceae. Zdalo by sa preto pochopiteľné, že je prispôsobená na prijímanie veľkých dávok slnečného žiarenia. V kultúre však platí, že Haworthia emelyae má síce rada dostatok rozptýleného svetla, v žiadnom prípade však neznáša slnečný úpal. Dospelé rastliny, ak ich netienime, zastavujú uprostred leta rast a sčervenajú. V tom čase treba obmedziť zálievku na minimum. Na jeseň, pri menej extrémnom oslnení sa rastliny znovu prebúdzajú a rastú celú zimu až do jari. V zime im však musíme dopriať maximum svetla, pretože v zamračených dňoch by sa im ružice vytiahli a stratili by svoj kompaktný vzhľad. Na nižšie zimné teploty v kaktusovom skleníku rastliny nie sú citlivé. Prosprievajú pri teplotách 10 stupňov Celzia, ale aj na okne bytu pri 20 stupňov Celzia. Haworthia emelyae kvitne po celý rok. Pretože dozrievanie peľu je závislé od teploty, najefektívnejšie ju sprášime (treba mať dva rôzne jedince) v čase od začiatku leta do skorej jesene. Vysievať treba na jeseň, pretože klíčence počas zimy menej trpia teplom. Teplota by nemala vystupovať nad 20 stupňov Celzia. Svetlo semenáčikom v zime nechýba a nemusíme ich ani prisvetlovať. Počas prvého leta ich udržiavame zatienené, inak zastavia rast. Po roku sú semenáčiky pripravené na presadenie do malých kvetináčikov. Ak sú trochu vytiahnuté, pomaly ich privykáme na vyššie dávky svetla. Haworthia emelyae ukáže svoju krásu len ak má optimálne osvetlenie. Preto bude najlepšie, ak si prekladáme na svetelne rôzne exponované miesta, vyskúšame, kde rastliny vyzerajú najlepšie. V prípade hniloby koreňov spoľahlivo zabránime strate rastliny, ak ju rýchlo zrežeme až na zdravé pletivo, zastimulujeme práškovým stimulátorom a znovu zakoreníme v dezinfikovanom piesčitom substráte.
Poznámky: Jeho znaky na listoch sa menia od náleziska k nálezisku. Podľa niektorých autorov je to príležitosť na vytváranie variet, iní sa domnievajú, že sa tu uplatňuje len vplyv rozdielnych podmienok na náleziskách. Bayer ju napr. považoval za Haworthia correcta (ako synonymum Haworthia emelyae) a pod týmto menom ju aj najčastejšie nájdeme v zbierkach zberateľov.
Pripomienky: Haworthia emelyae počas svojej hystórii prešla rôznymi taxonomickými zmenamá, bola vedená napr. ako Haworthia emelyae var. comptoniana alebo ako Haworthia comptoniana var. emelyae a pod. Čo vedie autorov na takéto rozhodnutia, neviem si vysvetliť! Raz je varieta ako dominantným druhom, v druhom prípade dominantný druh je variáciou?
Listy majú taky tvar, že pri rastu "zapadajú" do seba ako strešné krytiny a vytvárajú plochý listový útvar. Dobre pestované rastliny sú kompaktné, upútajú oči aj laikom a majú vysokú zberateľskú hodnotu. Rastú pozvoľna, na to aby dosiahli veľkosť udanú v popise potrebujú viac ako 10 rokov. Väčšie kusy vytvárajú odnože, ktoré pri presadený dospelých rastlín môžeme ľahko oddeliť, dobre vyvynuté dcérske odnože spravidla už majú vlastný koreňový systém. Po niekoľkých dní ich zasadíme a pestujeme ako dospelé rastliny. V poslednej dobe sa na trhu objavili rôzne odchýlky, mutácie a hybridy, tieto môžeme množiť výhradne z odnoží.