Synonymá: Lobivia crassicaulis Kiesling, Echinopsis crassicaulis (Kiesling) H. Friedrich & Glaetze CITES Cactaceae Checklist, second Edition, 1999., Trichocereus crassicaulis (Backeberg) Ritter,
Preklad názvu: Helianthocereus - helios=slnko, anthos=kvet, cez deň kvitnúci cereus, crassicaulis= so silnou stonkou.
Variety a formy: Neboli zatiaľ uverejnené, druh ja dosť konzervatívny, uniformný.
Popis: Stonka najprv guľovitá, neskôr mierne predĺžená, zelená, u základu tvorí nespočetné množstvo odnoží, jednotlivé stonky sú 16 cm vysoké a 11,5 cm široké. Počet rebier je (9-) 11-14, sú asi 20 mm hlboké, areoly sú svetlohnedé a asi sú od seba 15 mm, spočiatku sú kruhovité. Tŕne: horné sú hnedé, dolné sú svetložlté, neskôr všetky sú rovnakej hnedej farby. Počet okrajových tŕňov je 7-12, asi 30 mm dlhé, neskôr sú drsné. Počet stredových tŕňov je 1-4 (-5) sú šídlovité, asi 33-37 mm dlhé. Kvet je asi 80 mm dlhý a má 90 mm v priemere, ohnivočervený. Trubka kvetu je obsýpaná s špicatými šupinami a tmavohnedou vlnou. Plod je zelený.
Výskyt: Severná Argentína, Catamarca, La Estancia
Pestovanie: V poslednej dobe málo pestovaný druh, napriek tomu, že je to dobrý materiál aj pre začinajúcich pestovateľov. Nemá žiadne špeciálne nároky, ale najlepšie sa cíti vo voľnej kultúre.
Pripomienky: Aj tento druh už prešiel cez rôzných rodov. V minulom roku nemec Schlumpberger ho vybral z veľkorodu Echinopsis a preradil ho do rodu Soehrensia, podľa neho vraj majú rovnaké pohlavné orgány. Tento nový "vedec" zas robí zázraky, dokonca vynašiel aj už dávno známe veci. A keď to neide inak, tak si vytvorí nový rod aj pre takých, ktoré už boli v inom rode a v prípade rozpadu veľkorodu by sa mali vrátiť do pôvodných.