Islaya flavida F. Ritter, Kakteen Suedamerika, 4: 1298 fig., 1981, FR 186

Islaya flavida F. Ritter, Kakteen Suedamerika, 4: 1298 fig., 1981, FR 186

                                                       Islaya flavida, stará kultúrna rastlina

Synonymá: Eriosyce islayensis (C. F. Foester) Kattermann, Eriosyce (Cactaceae) The genus revised and amplifies (Succ. Pl. Res., 1) 117, 1991.

Prekl. názvu: flavida = žltavá, nažltlá, svetlo žltá.

Variety a formy: Neboli popísané. 

Popis: Stonka jednotlivá, skoro sivozelená, guľovitá, neskôr predĺžená, 10-20 cm vysoká a 4-12 cm široká, s bielym plstnatým temenom, bez repovitého koreňa. Rebrá 14-16, občas 13-17, tupé, 8-10 mm vysoké, s vrúbkami nad areolami, 2-3 mm hlboké. Areoly oválne, 5-12 mm dlhé, s dlhou belavou plsťou, vzdialene od seba 2-10 mm. Mladé tŕne svetle hnedavo žlté, s tmavými špičkami, niekedy až k základu tmavšie, v starobe sivé. Okrajových tŕňov 8-14, 5-20 mm dlhé, rovné, ihlovité až skoro šídlovité, lúčovito rpzložené, na okrajoch dlhšie. Stredových tŕňov 3-8, niekedy menej, 1-4 cm dlhé, šídlovité, rovné alebo troška ohnuté. Kvet 25 cm dlhý, 20 mm široký, trochu voňavý, cez deň otvorený, žltý. Plod červený, kožovitý, dutý s mnoha bielymi vlnenými vločkami a prisedavým zbytkom kvetu, asi 2-3 cm dlhý, asi z poloviny silný s okruhlým spodným otvorom. Semeno asi 1,3 mm dlhé, 0,9 mm široké, 0,6 mm silné, testa čierna, trochu lesklá, jemne hrbolkovitá.

      

                                               Islaya flavida, charakteristické znaky podľa popisu

Výskyt: Chile, nálezisko Conveto, v roklinách Chaparra, provincia Caravelí, východne od púštneho pásu u Chala

Pestovanie: Všetky druhy rodu Islaya pochádzajú s celoročne vysokými teplotami a skoro bez dažďových zrážok. Zdrojom vody sú tu husté, pravidelné hmly garua, ktoré kondenzujú na povrchu terénu a zvlažujú niekoľkomilimetrovú vrstvu pri povrchu rosou. Pestujeme ich najčastejšie vrúbľované. Vyhovujú všetky druhy podložiek. Semenáče dospievajú po navrúbľovaní 3-5 rokom a kvitnú potom pravidelne, často niekoľkokrát behom neskôreho jara a leta. Prezimujeme pri teplotách okolo 10 stupňov Celsia, po preschnutí však väčšina druhov znesie aj poklesy k nule. Množenie semenami, ktoré si uchovávajú životnosť 5 aj viac rokov.

Poznámky: Friedrich Ritter ju našiel v roku 1953 pod zberovým číslom FR 186. Je príbuzná s Islaya maritima.