Leuchtenbergia principis Hooker, Curtis´ Bot. Mag., 74, p. 4393, 1848

Popis: Stonka je jednotlivá, v staršom veku odnožujúca so zreteľným kmeňom a z neho výrastajúcimi bradavkami, až 500 mm výsoká, kmeň je až 300 mm dlhý a 100 mm široký, bradavky sú modrozelené, v priereze trojúholníkovité, až 150 mm dlhé, vztýčené alebo odstávajúce, areoly sú na koncoch bradaviek, pokryté hustou sivou vlnou. Tŕne sú tenké, papierovité, spočiatku slomovožlté, neskôr sivé až čierne, do 80 mm dlžky, stredové 1-2 kusy, dvojnásobnej dlžky a rovnakej farby. Kvety sa objavujú v najmladších areolách, sú až 80 mm široké, lievikovité, žlté. Plod je vretenovitý, šupinatý, pri základe pukajúci. Semená sú tmavohnedé, 4 mm veľké.

Výskyt: Ako miesto výskytu označil Hoocker nesprávne Real de Monte v mexickom štáte Hidalgo. Tak ďaleko ale areál rozšírenia druhu nedosiahne. Nesprávny údaj asi vznikol po doručení zásielky s rastlinami do Anglicka, z razitka podacej pošty si vydedukovali nálezisko. Real de Monte dnes sa volá Mineral de Monte, v 19-tom storočí tu boli najbohatšie náleziská striebra v Mexiku. Tu shromažďovali zásielky do Európy. Leuchtenbergia principis obsadzuje obrovský areál rozšírenia v stredosevernom Mexiku, kde v smere severojužnom presahuje dialku až 500 km. Stred výskytu je púšť Chihuahua. Konkrétne náleziská sú v štáte Coahuila (od Parras de la Fuente až po Ramos Arispe), Zacatecas (severovýchodná časť.), Nuevo León (južná časť), priľahlé časti susedných štátov Tamaulipas a San Luis Potosí (severná časť). Menej konkrétne výskyty podľa literárnych údajov v štátoch Durango a Guanajuato.

Pestovanie: Čerstvé semená klíčia dobre ale semenáčky rastú na vlastných koreňoch veľmi pomali. Potrebujete trpezlivosť a trvalé pravokerenné pestovanie, navrúbľované rastliny prerástajú a nevytvárajú tak typický tvar stonky. Keď predsa ju navrúbľujeme  a časom by sme ju chceli spravokereniť, nevytvára typické repovité korene. Musíme im zabezpečiť priepustný substrát a uvážlivé polievanie, napriek tomu, že niektorí pestovatelia doporučujú bohatšiu zálievku. Prekrásne a voňavé kvety vždy nás prekvapia, lebo puky sú dlho ukryté v húštine bradaviek a tŕňov.

Poznámky: Údaje o rozsiahlom rozšírení druhu Leuchtenbergia principis zdanlivo kontrastujú so zaradením taxóna medzi silne ohrozené druhy. Jej výskyt ale je dosť riedky a natrafíme na ňu len náhodne pri hľadaní iných kaktusov v prírode. Z týchto dôvodov bol druh zaradení do zoznamu silne ohrozených rastlín mexika. Posledné priezkumy ale dokázali, že v prírode existujú aj početnejšie populácie, takže rastlinu preložili do zoznamu CITES v dodatku II. Rodový názov je používaný viac ako 150 rokov. Najbližším príbuzným rodom je rod Ferocactus, pohlavné znaky oboch rodov (kvety a plod) sú takmer totožné. Tento poznatok viedol k úspešným hybridizačným pokusom, ktorý ako prvý uskutočnil G. Tegelberg z Kalifornie (Ferocactus fordii X Leuchtenbergia principis). Nakoľko krížence majú zaujímavý vzhľad, boli roboné ďalšie pokusy  a dnes existuje viac zaujímavých hybridov s ustálenými vlastnosťmi. Tieto hybridy boli popísaný ako XFerobergia. V kultúrach sa môžeme stretnúť ďalšími americkými potomkami s Ferocactus acanthodes (otec) alebo japonskými hybridmi s otcami z druhov Ferocactus fordii a Ferocactus gracilis.

Pripomienky: Druh v kultúrach nemá špeciálne nároky. Na sadenie používajme radšej minerálne zložky a polievajme ich nárazovo ale výdatne. Po strate repovitých koreňov rastlinu len s obavami dokážeme zachrániť, väčšinou už ani vrúbľovanie nepomôže. Exempláre na vlastných koreňov sú krajšie a ozdobnejšie.