Neolloydia conoidea (DC.) Britton et Rose, in Bull. Torrey Bot. Club 49: 252, 1922

Neolloydia conoidea  (DC.) Britton et Rose, in Bull. Torrey Bot. Club 49: 252, 1922

Synonymá: Mammillaria conoidea DC., in Mem. Mus. Hist. Nat. Paris 17: 112, 1828, Echinocactus conoideus (DC.) Poselger, in Allg. Gardenz. 21: 107, 1853, Cactus conoideus (DC.) Kuntze (´conodeus´), in Rev. Gen. Pl. 1: 260, 1891, Coryphantha conoidea (DC.) Orcutt ex A. Berger, Kakteen, 266, 1929, Coryphantha stuetzlei Frič, Moellers Deutsche Gartnerzeitung, 41: 140, 142, 1926, Neoloydia stuetzlei (Frič) Orcutt, Cactography, p. 8, 1926, Neolloydia conoidea var. ceratites (Quehl) Kladiwa et Fittkau, in Krainz, Die Kakteen, 46-47 /VIIIb/, 1971, Neolloydia conoidea var. texensis (Quehl) Kladiwa et Fittkau, in Krainz, Die Kakteen, 46-47 /VIIIb/, 1971, a ďalších asi 50 mien pre tento taxón (pre záujemcov môžem dať aj ďalšie názvy)

Prekl. názvu: conoidea = kuželovitá
Variety a formy: Nakoľko táto otázka nie je jednoznačne zrozumiteľná, radšej nepublikujem žiadny názov. 

Popis: Stonka spočiatku jednotlivá, neskôr často pri bázy, niekedy aj z boku stonky, odnožujúca, cylindrická, asi 150 mm vysoká a 50-80 mm široká. Epidermis je sivozelený, občas čisto zelený, bradavky sú vajčitý na hrote tupo ukončené. Počet okrajových tŕňov v počiatku je 15-18 kusov, sú tenké a tvrdé, 8-15 mm dlhé, biele alebo sklovité, neskôr sivé. Počet stredných tŕňov je asi 3-5 kusov, doširoka rozprostrené, tmavé až čierne, 10-30 mm dlhé. Kvet je 30-60 mm široký, svetlo- až tmavofialový, okvetné listky sú úzko kopinaté. Plod je guľovitý, žltý hnedý, v zralosti suchý, s papirovite tenkými, rozpadavými stetinami. Semeno čierne, guľaté.

  

Výskyt: Areál druhu sa rozprostiera na území od juhu Texasu až do mexických štátov Coahuila, Nuevo León, Zacatecas, Tamaulipas, San Luiz Potosí, Queretaro a Hidalgo, kde sa objavia neraz vo veľmi hustých populáciach. Rastliny na náleziskách rastú takmer na otvorenom teréne, v rovinách aj svahoch, na plnom slnku, skoro vždy na vápencových podložiach. V prírode kvete v jarnom období, ale sporadicky možno nájsť kvitnúce jedince aj v iných ročných obdobiach.

Pestovanie: Určite nepatrí medzi ľahko pestovatelné kaktusy. V naších pomienkach sa moc vyťahujú a preto im zabezpečíme čím viac priameho slnka, stály pohyb vzduchu, asi sa im  darí najlepšie vo voľnej kultúre, kde si uchovajú patinu a stlačenejšiu stonku. Substrát by mal byť neutrálny alebo mierne zásaditou reakciou. Potrebujú ročne 2-3 krát prihnojiť hnojivom s nízkym obsahom dusíka. Semenáče rastú pomalu a sú chúlostivé, často sa stávajú obeťou rôznych pliesni. Teploty v zime by nemali klesať pod 10 stupňov Celzia, pri nižších teplotách a pri výššej vzdušnej vlhkosti sa môžu tvoriť na rastlinách hnedé škvrny.

Poznámky: V roku 1986 Anderson publikoval svoju revíziu na rod Neolloydia. V tejto revízii všetky "klasické" neoloydie zaradil do jediného druhu, Neolloydia conoidea. Toto riešenie väčšina autorov respektoval. V roku 1992 Hunt vyčlenil Neolloydia matehualensis ako samostatný druh, ale všetky ostatné synonymá nechal pri Neolloydia conoidea. Tak ako Andersonovo, tak aj Huntovo riešenie má svoje opodstatnenie, je to len na pestovateľoch, ktoré riešenie si vyberú.

Pripomienky: Na vlastných koreňoch sa mi zatiaľ nikdy nedokázal udržať rastliny pri živote. Stačí jedna nevhodná zálievka a je po nich. Riešením je vrúbľovanie na dobrú podložku.