Synonymá: Parodia concinna (Monv.) N. P. Taylor subsp. agnetae (van Vliet) Hofacker, Cactaceae Consensus Initiatives, p.6, 1998, Notocactus concinnus (Monv.) Berger ex Backeberg f. agnetae (van Vliet) Gerloff et Neduchal, Internoto, 25: 55, 2004
Prekl. názvu: aureispinus = so zlatými tŕňmi.
Variety a formy: D. J. van Vliet popísal Notocactus agnetae súčasne s varietami aureispinus a minor. Varieta aureispinus (DV 8a) sa líši od var. agnetae (DV 8) menšími rozmermi stonky, okrajovými a stredovými tŕňmi, ktoré sú rovnakej farby a trochu väčšími kvety. Varieta minor (DV 8b) má oproti var. aureispinus menšie rozmery stonky, menšia je aj medziareolová vzdialenosť, kratšie otŕnenie a väčšie kvety. Nepopísaná je var. zapicanensis, ktorá má zberové číslo PR 91 (K. H. Prestlé). Notocactus agnetae var. aureispinus bol zbieraný alebo pozorovaný v prírode veľmi málo, okrem van Vlieta rastliny zbieral na nálezišti variety napr. W. R. Abraham (WRA 29).
Kvety Notocactus agnetae var. aureispinus (Ruta 109), sú veľké, prvý deň kanárikovožlté (spodné dva),
ďalších dňoch kvety sú väčšie a bledšie (horný)
Popis: Stonka je obrátene hruškovitého tvaru, asi 75 mm široká a 80 mm vysoká, epidermis je svetlozelené, korene vláknovité, rozvetvené. Počet rebier 29, pri základe asi 6 mm široké, oddelené asi 4 mm hlbokými rýhami, rozdelené mierne vyčnívajúcimi hrbolmi pod areolami, areoly s bielou vlnou, neskôr nahé, medziareolová vzdialenosť je asi 5 mm. Stredové a okrajové tŕne sa nedajú odlíšiť, celkom je z nich 30 kusov, priliehajú k stonke, sú popletené, štetinovité, v oblasti temena žlté s mierne svetlo hnedožltým základom a hrotom, neskôr zosivejú, asi 15 mm dlhé. Kvet je asi 60 mm dlhý a rovnako široký, lievikovitý. Vonkajšie a vnútorné okvetné listky sú svetložlté, tyčinky sú žlté, čnelka je žltá, blizna načervenalá. Plod je tenkostenný, neskôr vysýchajúci, tmavo zfarbený. Semená sú prilbovité, asi 0,9 mm dlhé a asi 0,8 mm široké, čierne.
Výskyt: D. J. van Vliet neuvádza bližšie údaje o polohe náleziska, len "na severe departmanu Maldonado, Uruguay". Notocactus agnetae var. aureispinus tu rastie v spoločnosti Notocactus scopa, Notocactus ottonis, Notocactus mammulosus, Notocactus neoarechavaletae, Frailea pygmaea, Gymnocalycium leeanum a Trichocereus alacriportanus, vo výškach asi 150 m n. m.
Pestovanie: Pri pestovaní Notocactus agnetae var. aureispinus nie je rozdiel, obidve variety majú podobné nároky. Vo vegetácií potrebujú dostatok rovnomernej zálievky, občas môžeme aj prihnojiť (hlavne pokiaľ používame málo výživnú zeminy alebo nejaký čas rastliny neboli presadené). V zime držme rastliny v suchu. Obidve variety patria k bezproblémovým rastlinám, dobre rastú menšie aj väčšie rastliny.
Poznámky: Notocactus agnetae var. aureispinus je v zbierkach pomerne málo rozšírenou rastlinou, nie je preto ani bežne vidieť ju v ponukách semien alebo rastlín. Taktiež aj literárnych údajov o nej je veľmi málo a to sa obvykle len opakujúce údaje, ktoré zverejnil van Vliet v prvom popise. Mladšie rastliny Notocactus agnetae var. aureispinus sa od seba len ťažko sa odlišujú. Postupne sa ale na rastlinách Notocactus agnetae začínajú vvíjať štyri stredové tŕne hnedej farby, pokiaľ var. aureispinus si, v zhode so svojím menom, zachováva stále rovnakú (žltú až zlatú) farbu tŕňov.
Pripomienky: Rastliny rastú pomerne pomalu, keď si porovnáme maximálne rozmery s vekom, zistíme, že ich ročné prirástky sú veľmi minimálne. Dobre pestované, držané exempláre môžu dožiť vysokého veku a vždy sú uhľadné a príťažlivé aj pre ostatných pestovateľov. Škoda, že nie sú množené v takom tempe ako by sa mohli rozšírovať medzi záujemcami.