Synonymá: Oroya neoperuviana Backeberg, in. Backeberg et Knuth, Kaktus ABC, : 282, 416, 1935,
Prekl. názvu: neoperuviana = novo-peruánska, odvodené z názvu peruviana, vsťahuje sa na názov a nie na pôvod!
Variety a formy: Z miest, kde rastie Oroya peruviana var. neoperuviana boli popísané ďalšie taxóny. V tej dobe však bola Oroya peruviana var. neoperuviana vedená ako samostatný druh (Oroya neoperuviana), a preto boli tieto taxóny vedené ako variety spomínaného druhu. A/ var. ferruginea Rauh et Backeberg (1956), ktorá má tuhé, menej početné, tmavočervenohnedé tŕne a tmavšiu pokožku. B/ var. tenuispina Rauh (1958), ktorá sa líši početnými tenkými stredovými, od okrajových ťažko sa odlišujúcimi tŕňmi, ktoré majú belavožltej alebo hnedočervenej farby. Pretože, ako to už bolo spomenuté, išlo o rastlinách z rovnakého miesta, odkiaľ pochádza aj Oroya peruviana var. neoperuviana a pretože otŕnenie (farba, sila) i farba pokožky je u Oroya peruviana var. neoperuviana značne premenlivá, je treba spomenuté variety odmietnuť a menované rastliny viesť v zbierkach len ako zaujímavé, avšak taxonomicky nevýznamné odchýlky.
Zaujímavé, dvojfarebné kvety druhu Oroya peruviana var. neoperuviana, nepekné hnedasté škvrny
vznikli na jar pri prechode na vegetečné obdobie
Popis: Stonka je väčšia, guľovitá, až 400 mm vysoká a 200 mm široká, temeno je zapadnuté, epidermis je zelená až tmavozelená. Počet rebier 24, neskôr až 35. Tŕne viac menej žlté, na základe hnedé, 15-20 mm dlhé, početné, okrajových je 20-30, trošku odstávajúce, niekedy jemne ohnuté von a u špici zfarbené tmavšie, stredových 1-2 (výraznejšie), často až 5 alebo viac, základ tŕňov mierne rozšírený, skoro u všetkých tmavšie. Kvet je až 20 mm dlhý, vonkajšie okvetné listky sú krátke, zvonka rumelkovej, vo vnútri karmínovej farby, von zohnuté, vnútorné okvetné listky sú vspriamené, len na vrcholu rožovo karmínové až karmínové, na základe žlté. Plod je kyjákovito guľovitý, červenohnedý, nahý. Semeno je čapicovitého tvaru, 2 mm dlhé, čierne matné, testa je s veľmi jemnou skulptúrou.
Výskyt: Stredné Peru u mestečka Oroya, horskom priesmyku pri ceste vedúcou z Oroya do Tarmy, v nadmorskej výške približne 4300 m. Klíma je v tejto nadmorskej výške už chladnejšia (nočné teploty dosahujú až minus 20 stupňov Celzia) a relatívne vlhká. Rastliny rastú v humóznejšej pôde na volnom priestranstve, bez krytia drevín alebo vyšších tráv.
Varieta var. citriflora sa líši od nominantnej variety len čistožltým kvetom
Pestovanie: Vrúbľovanie Oroya peruviana var. neoperuviana nie je potrebné, rastie dobre a celkom rýchle aj na vlastných koreňoch. Najlepšie jej vyhovuje letná voľná kultúra, prípadne umiestnenie v parenisku, kde vytvára ploššiu stonku a dlhšie, hustejšie a farebnejšie tŕne. Je veľmi citlivá k popáleninám slnečnými lúčami a preto hlavne na jar, tienime. Nepekné korkovatenie u zakladu starších rastlín je treba považovať za fyziologický jav.
Poznámky: Oroya peruviana var. neoperuviana je veľmi podobná k nominantnej variete, ktorá sa rovnako vyskytne v rovnakej oblasti (okolie mesta Oroya). Za hlavným, napriek tomu však nie za priveľa výrazným rozlišovacím znakom je možno považovať husté otŕnenie. Pokiaľ u Oroya peruviana var. peruviana je viac menej riedko a odstávajúco otŕnená, u Oroya peruviana var. neoperuviana je hustejšia a k stonke pritiahnuto otŕnená. Lau uvádza, že mu rastliny pripomínali hniezdo vtákov. Tŕňov je u Oroya peruviana var. peruviana okolo 20, u var. neoperuviana okolo 30 (z toho niekoľko stredných). Tieto počty ale sa týkajú jedincov v domovine a mladšie, kultúrne semenáče obidvoch variet ich majú omnoho menej. Ďalším, v kultúre ťažko použitelným rozlišovacím znakom je aj veľkosť stonky. Pokiaľ Oroya peruviana var. peruviana je menších rozmerov (s týmto súvisí aj menší počet rebier), je Oroya peruviana var. neoperuviana robustnejšou, má viac rebier a vykvete v neskorších rokoch. Uvedené rozlišovacie znaky obidvoch taxónov sú dosť nevýrazné. V žiadnom prípade nemôžu slúžiť k odlíšeniu obidvoch druhov, tak ako to v roku 1935 uvádzal Backeberg. Vyjadrenie taxonómickej hodnoty označenia varieta je určite prijateľnejším, i keď z prísne botanického hľadiska by bolo asi ešte správnejšie Oroya neoperuviana považovať len za formu Oroya peruviana, v najkrajnejšom prípade dokoca za jej synonymný názov.
Veľmi starý, kultúrny exemplár, ma tvar pravidelnej guli, slabo otŕnený a málo kvitne
Pripomienky: Rod Oroya je málo pestovaným rodom, napriek tomu, že jeho druhy sú veľmi krásne, hlavne keď ich pestujeme vo voľnej kultúre a zabezpečíme im studenejšie stanovište a trochu viac vody, pochopiteľne pri dokonalej priepustnosti zeminy. Mám viac tuctov jedincov, ale dve rovnaké sa nenájdu medzi nimi, pravdou je, že boli vypestované zo semien z prírody. Semená pochádzajú ale z jednej lokality. Či sú vôbec môžeme akceptovať popísané a uznané variety, posúdia budúcnosť a lepšie znalosti prírodných a kultúrných rastlín.