Pilosocereus palmeri (Rose) Byl. et Rowl., The Cact. et S. J. Brit., 19: 3, 67., 1957

Popis: Stromovitá, 3 až 6 m vysoká rastlina, vetviaca a odnožujúca od základu (kríkovitý tvar), niekedy vytvára zdrevnatený kmeň a korunu vetiev (stromovitý tvar), jednotlivé stonky valcovité 50-80 mm široké, pokožka je tmavozelená, neskôr namodralým voskovým povlakom. Rebrá sú priame, oblé, asi 15-18 mm vysoké, ich počet je 7-9 kusov, u dospelých rastlín v kvetnej zóne sú zahalené do hustej vaty a vlasov (cefálium, pseudocefálium) Areoly kruhovité, asi 7-10 mm veľké s bielou vatou. Okrajových tŕňov je 8-12 kusov, tenko ihlicovité, priame, lúčovito rozložené a sú priliahnuté ku stonke, asi 20-30 mm dlhé, hnedej farby. Stredné tŕne sa ťažko odlišujú od okrajových, odstávajú, ich počet je 1-5 kusov, rovnaké dlhé a rovnako zfarbené ako okrajové, občas sú dlhšie a silnejšie. V kvetnej zóne sú asi 70 mm dlhé, dole

splývajúce biele, na koncoch niekedy rezavé alebo hnedavé vlasy a s hustou bielou vatou. Kvety sú nočné, lievikovité, alebo tanierovitého tvaru, asi 60 mm dlhé a široké, farba je svetloružová, ružová, červená alebo hnedoružová. Plod je guľovitý, asi 60 mm veľký, hladký, holý, osŕnený, často pozdĺž pukajúci, oplodie je namodralozelené s purpúrovým nádychom, dužina je belavá až ružová, šťavnatá, čoskoro sa vysýcha. Semená sú kvapkovitého tvaru, asi 2 mm dlhé a 1,2-1,5 široké, hilum je postranné, testa je hladká, jemne bradavičnatá, lesklá, čierna.

Výskyt: Ako to už bolo uvedené v kapitole Variety a formy, druh je veľmi rozšírený v Mexiku. Bohaté náleziská sú okolo pobrežia Mexického zálivu, na svahoch východného pásma pohoria Sierra Madre Oriental (Veracruz) aj v horských údoliach Sierra Madre Oriental, odkiaľ prenika aj do vnútrozemia. Charakter nálezísk je značne rozdielny, vždy sa ale jedná o oblastí s teplým a pomerne vlhkým podnebím, ktoré sú pravidelne zásobované dažďovými zrážkami po celý rok, hlavne počas letných mesiacoch. Ročný úhrn zrážok je 700-1000 mm a teploty neklasajú pod 10 stupňov Celzia, ani v období zimných "severákoch" (Nortes), keď na náhornej plošine namrzí mnoho ďalších druhov kaktusovitých.

Pestovanie: Vzhľadom na vysoké nároky na teplo a k veľkým rozmerom rastlín, najlepšie je ich pestovať v skleníku s celočočnou prevádzkou, a to do priame vysadenie do záhonov. Zem može byť štandartná ale potrebuje počas vegetácie prihnojenie a primerané množstvo vody. Semenáče dorastajú rýchla a po 6-8 rokoch už môžu zakvitnúť.

 Poznámky: V prírode ich opeľujú netopiery a veľké nočné moruše, ktoré navštevujú kvety celú noc, keď rastliny začnú vylučovať nektár. V tomto okamihu sa začnú otvárať aj pylové vačky, kvety ich tvoria obrovské množstvo. Obdobie kvitnutia je od jari až do jesene, kedy postupne (ale nikdy nie naraz, ako to poznámu u iných, cez noc kvitnúcich druhoch), na dospelých rastlinách sa otvárajú desiatky kvetov. Šťavnaté plody konzumuje celý rad živočíchov, hlavne vtáci, ktoré sa určite najviac zaslužia označenie "hlavné rozširovače" semien. 

Pripomienky: Umele opeľované kvety, hlavne keď mi kvitne len jedna rastlina, sa mi zatiaľ nepodarilo. V teplých letných nociach, hlavne koncom augusta ale sa občas objavia aj u nás veľké, subtropické nočné motýle, ktoré dokážu opeliť aj samostatný kvet (oni opelujú kvety aj rastliny z rodu Adenium, keď práve kvitnú a keď sú motýle práve u nás na návšteve!).