Synonymá: Sclerocactus whipplei (Engelmann et Bigelow) Britton et Rose, The Cactaceae, 3: 213, 1922
Prekl. názvu: whipplei = A. V. Whipple, vedúci štátnej expedície pre stavbu železníc od Missouri k Tichému oceánu.
Variety a formy: Neboli zatiaľ popísané.
Popis: Stonka jednotlivá, guľovitá až obvajčitá, 50-120 mm dlhá a 180 mm široká, zelená, rebrá sú rozdelené na hrboly, ich počet je 13-15 kusov, sú priame alebo špirálovite stočené. Počet stredných tŕňov je 4 kusy, spodný je hákovitý, 25.40 mm dlhý, dva postranné sú ihlovité, všetky majú naružovelú alebo hnedočervenú farbu. Najhornejší stredný tŕň je papierovitý, plochý, neohybný, biely alebo slamovožltý. Počet okrajových tŕňov je 7-11 kusov, sú ihlovité, biele alebo slamovožlté, 15-25 mm dlhé. Kvety 25-35 mm široké, 15-30 mm dlhé, okvetné lístky sú žlté. Plod zelenavý alebo hnedý, vysýchyjúci, 6-10 mm široký a 12-15 mm dlhý. Semeno je asi 3 mm veľké, čierne.
Výskyt: Oblasť Petrified Forest, Arizona, prihraničné štáty Utah a Nové Mexiko. Rastliny sú rozšírené v Navašskej púšti v nadmorskej výške 1500-1800 m, v štrkovitej alebo ílovitej zemine (pH 7,7) s veľmi chudou doprovodnou vegetáciou.
Pestovanie: Druh je v domovine zimuvzdorným. Na lokalitách je viac mrazivých dňov ako u nás, množstvo slnečných hodín a žiarenie je dvojnásobné a srážky oproti strednej Európy sú len tretinové. Rastlinám v naších podmienkach je treba zaistiť chladné a svetlé prezimovanie, najlepšie je tesne pod sklom skleníka, alebo pri okne, aby mohli skoro na jar nasadiť svoje puky. Potom ich treba polievať už vo februári, aby vývoj kvetov prebehol úspešne. Najlepšie je ich navrúbľovať na zimuvzdorný echinocereus (napr. Echinocereus viridiflorus, reichenbachii). Samozrejme môžeme používať aj teplejšie podložky, ale v takomto prípade rastliny zimujeme podľa požiadavkám podložky. Pravokorenná kultúra je zdĺhavá, pomalá a len zriedkakedy je úspešnou.
Poznámky: V roku 1949 bola nájdená a popísaná Sclerocactus whipplei var. pygmaeus ako zakrslá lokalitná forma, ktorá pochádzala z miest len niekoľko kilometrov od typovej rastliny. Okrem toho, že tieto rastliny v dospelosti dosiahnu len polovičné rozmery ako typ, žiadne iné údaje nemajú odlišné od neho. Podľa opakovaných pozorovaniach ale bolo potrvdené, že exemplári na tejto lokalite vždy majú zakrslú podobu, ale táto skutočnosť nie je dôvodom na vytvorenie oddeleného taxónu.