Synonymá: Mammillaria disciformis De Candolle, Mém. Mus., Hist. Nat. Paris 17: 114, 1828, Ariocarpus turbiniformis (DC.) Marsh., Cact. Succ. J. (US), 56, 1946, Echinocactus turbiniformis Pfeiff., Echinofossulocactus turbiniformis Lawr., Mamillaria turbinata Hook (Rod Mamillaria vtedy ešte bol písaný s jedným m), Cactus disciformis Kuntze, Cactus turbinatus Kuntze, Anhalonium turbiniformis Web., Echinocactus disciformis K. Sch., Echinocactus helianthodiscus Lem., in Salm-Dyck, Cact. Hort. Dyck., 1844., 17., 1845,
Prekl. názvu: disciformis = tvoriaci disk, diskovitého tvaru, vsťahuje sa na plochý tvar rastliny.
Variety a formy: Jedná sa o charakteristický kaktus, ktorý rastie na malej ploche v strednom Mexiku. Žiadnu zo známych populácii sa nedá označiť za individuálny taxón, toje varietu alebo formu. V minulosti popísané variety (napr. var. seidelii) boli založené len na vybraných jedincoch, napríklad zo širšími alebo užšími okvetnými listami. Strombocactus disciformis var. setosus Schmollové katalogové meno.
Strombocactus disciformis kvitne bohato, ale kvety nie sú samoopelivé
Popis: Stonka je jednotlivá, diskovite plochá, až 150 mm široká a 120 mm dlhá, s kôlovitým koreňom, pokožka zelená, sivozelená až namodrale zelená, matná. Rebrá sú špirálovite usporiadané, rozpadnuté na nízke hrbolce, ktoré majú kosoštvorcové základy. Areoly najprv vlnaté, neskôr holé. Okrajové tŕne v počte až 8, sú prítomné len na semenáčoch, neskôr chýbajú, asi 1-3 mm dlhé, biele a k stonke priliahnuté. Stredové trńe sú prítomné len na dospelých jedincoch, v počte 4-5, priame, odstávajúce, ihlovité, krehké a skoro odpadnú, väčšinou sivej farby s tmavším hrotom. Kvety vyrastajú z najmladších areol na temeni, lievikovitého tvaru, až 35 mm dlhé a 40 mm široké, okvetné listky kopijovité, na vrcholu zaoblené alebo špicaté, niekedy aj roztrepané, beložltej farby, na základe červené alebo naružovelé, nitky tyčiniek načervenalé alebo nahnedlé, blizna beložlté. Plod vretenovitého tvaru, pozdĺž pukajúce, nazelenalý. Semená veľmi brodné, asi 0,3 mm veľké, guľovitého tvaru s výrazným korkovitým zbytkom pútka, teta hnedé, lesklé.
Výskyt: Areálom rozšírenia tohto kaktusu sú oblasti bridlicovitých eróznych kaňonov v štáte Querétaro a Hidalgo, v povodí Rio Extorax a Rio Moctezuma. Rastie na východiskovej podložnej horniny, bridlica, ktorá je tu strmá, ale miestami môžu byť aj plochá, vždy bez doprovodu inej vegetácie. Zvláštnym je tu vodný režim, hornina je silne hygroskopická a nasáva vodu z rosy a hmly a umožňuje tu prežiť špecializovaným kaktusom.
Starý exemplár druhu Strombocactus disciformis, ochranná vosková vrstva postupne opadáva
Pestovanie: Vzhľadom k pôvodu v prírode na špecifických horninách ide o druh prispôsobený minerálnym substrátom a v kultúre je chúlostivý. Pravokorené rastliny pestujeme v drti a živíme ho hydroponicky. Najčastejšie však vrúbľujeme už ako malé semenáče. Ako podložky vyhovujú najviac Echinopsis cv. a Pereskiopsis, dobrou trvalou podložkou je aj Eriocactus jusbertii. Množenie je možné výhradne semenami. Sú veľmi drobné a rást semenáčov v prvých rokoch je pomalý. Najlepšie sa uplatňuje výsev do uzatvorených nádob. Semenáče kvitnú vo veľkosti asi 15 mm, obdobím kvitnutia je jar a niekedy aj celé leto. Zimujeme pri teplotách medzi 5-15 stupňov Celzia.
Poznámky: Strombocactus disciformis je jedným zo zvláštnych kaktusov, ktoré sa prispôsobili životu na strmých často kolmých až previslých skalných stenách. Korene sú sporé, drátovité, ktoré prenikajú do horniny a zakotvujú rastliny na skále. Semená sú veľmi drobné a ľahké a tak pri ich rozptýlu sa časť uchytí na skale, kde klíči a vzniká nová generácia. Najmenších semenáčov môžeme na štvorcovom metre narátať aj viac ako sto. Hornina je bohatá na minerálne látky a hygroskopičnosť povrchových vrstiev skaly spristupňuje rastlinám aj vodu a tak je rast najmladšej generácie pomerne rychlý. Po čase odpadajú s úlomkami skál a na úpatí stien hynú. Dlho rod Strombocactus bol monotypickým jedným druhom Strombocactus disciformis, ale už sú popísané aj iné, odlišné taxóny. Niektorí autori zahrnuli do rodu Strombocactus aj iné druhy napr. z rodu Gymnocactus, Obregonia a Turbinicarpus. Stavba pylových zŕn u Strombocactus disciformis je však natoľko odlišná, že znemožňuje kríženie s inými kaktusmi a toto zistenie spolu s ďalšími morfologickými charakteristikami podporujú výnimočnosť tohto rodu s niekoľkými druhmi.
Pripomienky: Druh v poslednej dobe začali pestovať ako pravokorenný na skalkách vulkanického pôvodu. Skalu postavia do nádobí s vodou, ktorá sa postupne nasýti a takto dokáže rovnomerne a dlhodobo zásobovať rastliny s vodou. Táto kultúra sa osvedčila aj pre iné druhy malými semenami.