Sulcorebutia alba
Synonymá: Weingartia alba (Rausch) Brandt subgenus Sulcorebutia, Der Frankfurter Kakteenfreund, 2: 17-18, 1978, Rebutia canigueralii subsp. alba (Rausch) hort., Sulcorebutia vasqueziana subsp. alba (Rausch) Fritz et Gertel, Echinopseen 31: 13, 2001,
Prekl. nazvu: alba = biela, podľa vzhľadu rastliny.
Variety a formy: Druh je nesmierne variabilný, ale žiadne odchýlky neboli popísané.
Sulcorebutia alba, variabilita kvetov a otŕnenia
Popis: Stonka jednotlivá, až 20 mm vysoká a 35 mm v priemere. Pokožka sivozelená, často až s nafilovým nádychom, koreň guľovitý. Rebrá až 23, špirálovite usporiadaných. Areoly podlhovasté, 3 mm dlhé, pokryté bielou plsťou. Okrajové tŕne až 3-4 mm dlhé, v počtu 20-24, priliehajúce k stonke, vzájomne prepletené, štetinovité, jemne obrvené, biele s červenohnedou až čiernou základňou. Kvet 30 mm dlhý a široký, fialovočervený, hrdlo ružový, dole biely.
Sulcorebutia alba JK 179 Sulcorebutia alba HS 076a Sulcorebutia alba KF 085
Prierez kvetov rôznych zberových čísiel
Výskyt: V popise sa udáva pôvodnu lokalitu v Bolivii, departman Chuquisaca, na ceste zo Sucre do Los Alamos (Chiqui Tayoi) vo výškach 2900 m. Všetky známe rastliny pochádzajú zo zberu W. Rauscha (WR 472) z pomerne izolovanej lokality. Sulcorebutia alba patrí do okruhu rastlín okolo Sulcorebutia verticillacantha.
Sulcorebutia alba WR 472 Sulcorebutia alba, kultúrna rastlina
Pestovanie: Sulkorebucie sú vysokohorské kaktusy. Z toho vyplývajú zvláštne požiadavky na pestovateľské podmienky. Vzhľadom na zemepisnú a výškovú polohu ich domoviny, vyžaduje svetlé a slunné umiestnenie, najlepšie s ranným slnkom (juhovýchodná orientácia). Nepotrebujú teplé stanovisko (pre Cochabambu - 2575 m n. m. - sa udáva teplotný ročný maximum 34 stupňov C), ale rozdielne teploty vo dne a v noci (v domovine klesajú teploty v noci v priebehu roku o 10-15 stupňov C). Vzhľadom k uvedeným podmienkam im najviac vyhovujú pareniskové stoly, pareniská alebo dobre vetrané skleníky. Nedodrženie uvedených podmienok, redukujú pravokorenné rastliny svoje vytŕnenie, rastú do výšky, sú menej kompaktné a menej kvitnú. Prezimovanie má byť chladné vo vetrateľnom prostredí, podľa možnosti svetlé a s teplotami v rozmedzí 5-10 stupňov Celzia. Vyzrelé rastliny so suchým substrátom snesú aj krátkodobé mrazíky niekoľko dní a nocí. Nad teplotami 15 stupňov Celzia začnú rásť a rastliny sa nenormálne preťahujú.
Sulcorebuti alba, v prírode väčšinou rastie solitérne Sulcorebutia alba, kultúrné rastliny bohato odnožujú
Poznámky: Variabilita Sulcorebutia alba sa prejavuje hlavne v rôznom habite, ktorý závisí od intenzity a rozsahu zfarbenia základu inak bielych tŕňov. Farba sa pohybuje od čistej bielej až po ružovú alebo pisekovo hnedú. Práve vzhľad spôsobil, že pod menom Sulcorebutia alba sa vo zbierkach vyskytujú vzhľadovo podobné rastliny, ako Sulcorebutia mizquensis s dlhými tŕňmi a Sulcorebutia sp. L 375, ktorú takto predávala firma de Herdt. Čiastočne tomu napomáha aj údaj o farbe kvetov v popise (fialovo červená), čo nás nutí k predstave, že kvet je viac fialový, ako červený, podobne sú s farbou aj už hore spomenuté druhy. Farba kvetov Sulcorebutia alba je však červená a ešte lepšie je označenie purpurová, ako je to dokumentované na farebných fotkách. Napriek popisu, kultúrne exempláre robia odnože. Solitérne rastúce jedince sú skôr výnimkou.
Sulcorebutia alba, schematické zobrazenie prierezu kvetov a rozloženie farebných odtieňov