Synonymá: nie sú.
Prekl. názvu: pectinifera = nosič hrebeňov, sťahuje sa na usporiadanie tŕní, ktoré na hranách rebier splývajú do súvislých, hrebeňovitých útvarov.
Variety a formy: Doteraz popísané variety, var. pectinifera, var. pseudopectinifera Buining, var. multicostata Buin. et Bred., var. horrida P. J. Braun,
Popis: Rastlina je jednotlivá, valcovitá až 500 mm vysoká a 150 mm široká, počet rebier je 15-18 kusov, v priereze sú trojúholníkovité, až 12 mm vysoké, Pokožka je bradavičnatá, červenohnedá s voskovým povlakom striebornej farby, temeno je väčšinou zakryté s bielou vlnou. Počet okrajových tŕňov je 5-8 kusov, sú asi 15 mm dlhé, ihlovité, čierne. Stredové tŕne sú väčšinou neroznatelné, prípadne sú dlhšie ako sú okrajové, ich počet je 1-3 kusy. Kvety sú asi 16 mm dlhé, lievikovité, žltej farby. Plod je asi 12 mm dlhý, valcovitého tvaru, mäsitý a dužnatý, oplodie červenej farby. Semená sú asi 0,8 mm veľké, s čiernohnedou až čiernou testou.
Výskyt: Nominantná varieta pochádza z okolia Diamantína (stredná časť štátu Minas Gerais) v Brazílii.
Pestovanie: Jedná sa o pomerne citlivé rastliny, ktoré môžeme doporučiť len skúšenejším pestovateľom. Majú nárok na vyššie teploty, ktorá by v zime nemala klesnúť pod 15 stupňov Celzia. Väčšinou sa pestujú ako vrúbľovance, najlepšou podložkou je pre nich Eriocereus jusbertii. Malé semenáče vrúbľujeme na rôzne podložky. V naších podmienkach ani veľké kusy nekvitnú ochotne, indukciu pukov vyvoláva krátky deň, tj. kvitnú v zimných a časných jarných mesiacoch, keď je dostatok slnka. Práve preto sme odkázaný na dovoz semien z prírody. Uebelmannia pectinifera je úžasnou krásnou rastlinou, ktorá zaslúži našu opateru.
Poznámky: Všetky variety sa dajú ľahko rozlíšiť. Rastliny rastú medzi skalami v pieskovom nánose, humusom obohatenom substráte, ktorý má nízke pH hodnoty (asi okolo 5,5 pH). Rastliny sú čiastočne tienené s veľkými balvanmi a rozpadajúcimi blokmi skál, tak aj nízkou drevinatou vegetáciou, sú to väčšinou druhy rodu Vellozia. Uebelmannia pectinifera zo svojími varietami patrí medzi hľadané rastliny. Neveľké nálezisko a malý počet rastlín v prírode viedli skoro k vyhubením celého druhu. Aj ich reprodukcia je veľmi pomalá a rastliny dospievajú až po dlhšej dobe.