Synonymá: Echinocactus acuatus var. arechavaletai K. Sch. ex Speg., Anales Mus. Nac. Buenos Aires, ser. 3, (Cact. Plat. Tent.), 4: 494, 1905, Echinocactus arechavaletai K. Sch., Flora Uruguaya, p. 242, 1905, Malacocarpus arechavaletai (K. Sch. ex Speg.) Berger, Kakteen, p. 207, 342, 1929, Notocactus arechavaletai (K. Sch. ex Speg.) Krainz, Kakt. und and. Sukk., 17: 195, 1966, Parodia erinacea (Haw.) N. P. Taylor, Bradleya, 5: 93, 1987, Notocactus neoarechavaletae Havlíček, Kaktusz Világ (Magy.), 18: 79, 1989, Parodia neoarechavaletae (Havlíček) Hunt, Cactaceae Consensus Initiatives, 4: 6, 1997,
Prekl. názvu: arechavaletae = Dr. José Arechavaleta (1834-1912) bol riaditeľom prírodovedeckého múzea v Montevideu (Uruguay) a znalcom tamojšej flóry včetne kaktusov.
Variety a formy: Popísané taxóny, blízkymi Wigginsia arechavaletae sú Wigginsia maldonadensis a Wigginsia kovarikii, ktoré sú v novšej dobe k nej priradené ako variety alebo formy , ako aj synonymá (Wigginsia maldonensis). Okrem týchto poznáme niekoľko nepopísaných variet alebo foriem: var. marchersii, var. migueliana, var. nivosa.
Transparentné, kanárikovožlté kvety s červenou čnelkou druhu Wigginsia arechavaletae
Popis: Stonka je plochoguľovitá až guľovitá, až 100 mm dlhá a široká. Rebier 16-18, sú rovné alebo mierne šikmé, areoly skoro kruhovité, spočiatku s bielou vlnou, medziareolová vzdialenosť je približne 10 mm. Okrajové tŕne v počtu 8-10, rovné alebo mierne ohnuté, až 10 mm dlhé, stredové tŕne obvykle 3, vzácnejšie 2, dolný je najdlhší, až 20 mm, ďalší 2 sú kratšie, 10-15 mm dlhé, všetky tŕne spočiatku čierne až svetle hnedé, neskôr sivé. Kvety 30-40 mm dlhé a až 50 mm široké, okvetné listky kopišťovité, zaoblené, zlatožlté, vonkajšie okvetné listky so svetle zelenými šupinami a svetle hnedou vlnou, tyčinky sú kratšie ako okvetné listky, čnelka s 8 červenými lalokmi. Plod 15-20 mm dlhý, 5 mm široký. Semeno 1 mm dlhé, čierne.
Výskyt: Oblasť rozšírenia Wigginsia arechavaletae je predovšetkým Uruguay (dept. Maldonado, Lavalleja, Rocha, Canelones) a južnej Brazílii (štát Rio Grande do Sul). Rastliny u Pedras Altas (Rio Grande do Sul) rastú na menších skalách, málo vyvýšených nad úroveň terénu. V okolí sa vyskytujú z rodu Wigginsia statné exempláre Wigginsia sellowii var. courantii a rastliny z okruhu Notocactus mammulosus. Je prítomný aj jeden zástupca rodu Frailea. Žiadna z týchto rastlín ale nerastie na skále spoločne s Wigginsia arechavaleatae.
Typický zástupca druhu Wigginsia arechavaletae, priemer rastliny je 80 mm a má asi 15 rokov
Pestovanie: Wigginsia arechavaletae znesie aj drobné prehmaty, napr. prelievanie alebo vystavenie nižším teplotám, hlavne pri zimovaní. Rastliny nie sú samosprašné, pokiaľ si chcete získať semená, musíte mať aspoň dva rôzne jedince. Sprašovanie nie je problémom, plody sú vytlačované nad úroveň z temennej vaty vo dvoch fázach - na jeseň a na jar budúceho roku. Semená v plodoch bývajú - tak ako aj u ďalších wigginsií - nerovnakej veľkosti. Ich klíčivosť je uspokojivá, rovnako tak ako rást semenáčov, takže si možno vypestovať v niekoľkých málo rokov kvitnúcich jedincov. Aj väčšie rastliny rastú spoľahlivo, takže aj v zbierkach môžu dosiahnuť značnej staroby. Nie sú moc veľké, staršie kusy začínajú nadobudnúť stĺpovitý tvar. Stačia im všeobecné podmienky, ktoré vyhovuje aj notokaktusom - výživnejšia, mierne kyselá pôda, pravidelná zálievka, v zime chladnejšie a suché zimovanie. Vrúbľovať nemusíme.
Poznámky: Wigginsia arechavaletae patrí k rastlinám, ktoré zbieral a rozširoval A. V. Frič. Podľa historky ale nanašiel prvé rastliny v prírode, ale na opustenom hrobe na cintoríne v Montevideu. Toto sa stalo v roku 1903 a v tom istom roku ju zbieral na Pan de Azúcar, takže by sme mohli toto miesto považovať za lokalitu typu. Od doby Friča boli u nás (aj v Čechách) rozšírené a udržiavané v zbierkach. Vyznačuje sa tmavozelenou pokožkou a čiernym otŕnením. Pokiaľ nezalievame rastliny zhora, vytvárajú v oblasti temena bohatú bielu vlnu, ktorá v prírode chýba. Boli v nedávnych dobách zbierané rastliny, ktoré majú hnedé alebo červené otŕnenie. Platí to hlavne Schlosserových zberov z Uruguaya, oproti tomu u Pedras Altas (Rio Grande do Sul, Brazília) rastú rastliny s veľmi tmavozelenou pokožkou a tmavšími tŕňmi a to tak okrajovými ako aj stredovými. Na tomto nálizisku majú veľmi tmavú pokožku a tŕne taktiež rastliny z okruhu Notocactus mammulosus.
Pripomienky: V moderných zbierkach staré druhy asi nemajú miesto. Je to škoda, lebo Wigginsia arechavaletae je krásnou, dobre rastúcou rastlinou a určite má svoje miesto v každej zbierke. Je to aj určitá pocta k človekovi, akým bol A. V. Frič, ktorý bol aj "náš", veď býval v Československu. Jeho objavi sú neraz výnimočné, našiel a popísal veľa druhov aj rodov, ktoré sú platné do dnes.