Astrophytum, rastlinné hviezdy Mexika. 2. časť.
Pomenovanie Astrophytum znie podobne ako v modernej rečí slová astronómovia alebo astronauti. Tento názov je zložené z dvoch gréckych slov "aster = hviezda" a "phyton = rastlina". Astrophytum teda môžeme preložiť ako "hviezdnu rastlinu". S najväčšou prevdepodobnosťou slúžilo ako predloha pomenovania Cereus callicoche, ktorý zvolil pre túto rastlinu nálezca terajšiemu Astrophytum myriostigma, Galeotti. "Callicoche" znamená "krásna morská hviezdica". Je to ale veľmi závažný rozdiel. Pokiaľ Galeotti meno "krásna morská hviezdica" chápal len ako druhový názov, Lemaire takto pomenoval celý jeho rod.
Veľmi stáre zbierkové kaktusy z rodu Astrophytum
Predovšetkým Galeottiho pomenovanie bolo celkom pochybné. Morská hviezdica je celkom plochá, nízke kusy Astrophytum ornatum majú podobný pôdorys ako morská hviezdica. Ale, že tento tvar môže mať aj cereus? Kto už videl stĺpovitú morskú hviezdicu? Pravdepodobne Geleotti objavil najprv mladšie exempláre astrofýt, ktoré sa podobali morskej hviezdici a pre tieto zvolil názov "callicoche". Ale keď sa neskôr stretol zo starými kusmi, až 40 cm vysokými exemplármi, pôvodný názov už vymenil. Galeotti poslal svojim priateľom do Európy niekoľko exemplárov z týchto rastlín. Taktiež slávny znalec kaktusov, knieža Salm-Reifferscheid-Dyck dostal túto bizarnú novinku a podľa kvetu zistil, že sa nejedná o žiadny cereus. Taktiež neuznal Lemairov rod Astrophytum, ale prevzal biskubskou čapicu, ako sa dnes nazýva Astrophytum myriostigma, do rodu Echinocactus.
Morská hviezdica (Asterias) Astrophytum myriostigma
V roku 1843 našiel barón Wilhelm von Karwinski niekde v severoamerickej divočine ďalší kaktus, ktorý bol posiaty vločkami. Tento veľmi nízky a veľmi zaujímavý kaktus bol v roku 1845 nesprávne pomenovaný I. G. Zuccarinim ako Echinocactus asterias. V roku 1868 sa zistilo, že druhové meno sa zakladá na vedeckom omyle. Táto rastlina sa veľmi podobá na morské ježko (Echinus), ale v žiadnom prípade nie na morskú hviezdicu (Asterias). V snahe, aby nejakým spôsobom oddôvodnili, niektorí teoretici vysvetlovali situáciu tak, že podobnosť sa má vsťahovať na vločky, ktoré morské ježkovia majú v podobe bodiek na povrchu svojích schránok. Toto však neodpovedá skutočnosti.
morské ježko z rodu Echinus Astrophytum asterias morské ježko z rodu Echinus
V prírode zatiaľ neexistuje žiadne miesto, kde by spoločne rastli dva druhy astrofýt. Ani doteraz neboli nájdené žiadne prírodné hybridy. Pokiaľ nie sú astrofyta poškedené rôznymi zvieratmi (kozami, hmyzom a pod.) zostane stonka nerozvetvená. Len občas sa z jednoho semienka vyvinie dvojča, z ktorého dokonca jedna hlava môže mať štyri rebrá, kým druhá je päťrebrová. Astropfytá vytvárajú štyri, veľmi rozmanité stavebné typy. Ich vzhľad predurčuje rozdielny počet rebier. Táto rozmanitosť je najnápadnejšia u päťrebrovitých rastlín. Keď sú rebrá tenké, stočia sa doprava alebo doľava. Keď sú rebrá mimoriadne tenké, prehýbajú sa tieto hrany aj lyžičkovito. Pri krížených exemplároch so stočenými rebrami, pomer potomkov bolo až 3:2 pre formy zakrivenými a rovnými rebrami. Zistilo sa, že Astrophytum ornatum a Astrophytum myriostigma svoje rebrá stáčajú najčastejšie doľava, pokiaľ Astrophytum capricorne svoje tenké rebrá točí doprava. Stočenie tenkých rebier sa považujú vývojovo za mladšie typy, teda takéto rastliny sú evolučne pokročilejšie.
Rôzne typy rebier u päťrebrovitých druhov rodu Astrophytum
Astrophytum asterias s piatymi rebrami je naozaj kuriozitou a ich cena sa zvyšuje starobou. Tento mutant sa vyskytlo len jednou medzi 15.000 semenáčikmi. Jan Šuba, český kaktusár v roku 1933 spätne skrížil so šestrebrovitými exemplármi, ale výsledok bol sklamaním. Z asi 87 potomkov postupne všetci si postupne vytvorili ďalšie rebrá, až dosiahli konečný počet, 8 rebier. Šuba potom si zvolil vegetatívnu metódu v snahe tieto asteriasky rozmnožiť. Narušil vegetačný stred päťrebrovitému exemplárovi, aby vytvoril z areól nové hlavičky. V skutočnosti sa podarilo získať 16 nových hláv, ale žiadna nebola päťrebrovitá alebo šesťrebrovitá. U skupiny Astrophytum capricorne, hlavne u Astrophytum capricorne, sa zvýši počet rebier na 10-16, ale potom sa pozvolna redukuje opäť na osem rebier. Mohlo by sa celkom mýlne domnievať, že v tomto prípade sa jedná o vybitie nadmierne veľkej vitality ako sa to niekedy predpokláda u vzniku kristát. Premnožené rebrá potlačujú skoro geometrickú symetriu týchto rastlín. Akonáhle počet rebier aj naďalej stúpne, ohlasuje tento zjav (spravidla nad 20 rebier) začiatok znetvorenia, ktorým je normálny stavebný typ navždy narušený. Takéto odchýlky vrastu vedú k vzniku hrebeňovitých tvarov, teda kristát a monštruóz. U mäkkomäsitých kaktusov bývajú kristáty skutočnou ozdobou, lebo sa vlnovite otáčajú a vytvárajú pekné rozety. Astrofytá sú tvrdomäsité. Ich hrebeňovité tvary narážajú pri ďalšom raste na rebrá, ktoré sú medzi nimi a povrchom. Týmto sa končí ich ďalší vývoj.
Kristátne formy rôznych astrofýt, ktoré vznikli v kultúre, v poradí Astrophytum asterias, myriostigma a ornatum
V prírode sa najdú hrebeňovité formy len na veľmi starých astrofytách. Astrophytum ornatum forma cristata patrí medzi najvzácnejším útvarom. Tekéto exempláre môžu mať až 180 rokov. Podobné útvary u druhu Astrophytum myriostigma sa vyskytnú častejšie. Medzi sebou sprášené exempláre majú len 10 %-nú dedičnosť, ostatné semenáče sú normálneho charakteru. Zatiaľ neboli zaznamené kristátne formy z prírody u druhov Astrophytum asterias a Astrophytum senile. V kultúrnych výsevoch sa častejšie vyskytli náznaky tejto formy, kristáty druhu Astrophytum senile sú celkom bez tŕňov. Monštruózne formy sú ešte zriedkavejšie v rode Astrophytum. V prírode ešte ani neboli nájdené. V kultúrach sa občas objavia vo výsevoch, nakoľko ich vitalita je malá, okamžite ich vrúbľujú na vhodnú podložku. Takéto formy boli zaznamenané u druhov Astrophytum capricorne a Astrophytum coahuilense. Formy rastú na podložke dobre, ale nikdy nekvitnú, asi aj to je jeden z dôvodov, prečo nie sú známe z prírody.
Astrophytum capricorne, vývoj monštruóznej formy, postup bol sledovaný 15 rokov
Napriek tomu, že Galeotti, Salm Dyck a Lemaire uznali v slovách callicoche, Asterioidei a Astrophytum ako najdôležitejší znak podobu hviezdy, nie je v skutočnosti tento tvar pre celý rod charkteristický, len asi u niektorých nízkych astrofytách. Všetky druhy obývajú dobre ohraničené územie, ktoré na niektorých miestach prekračujú Rio Grande a zasahujú až do Texasu. Toto je dosť uzavreté územie, v ktorom tieto rastliny žijú, a asi bol pravdepodobne prvým dôvodom, prečo boli združené do jedného rodu. Astrofytá vykazujú tri charakteristické znaky, podľa ktorých odlišujeme ich od ostatných mexických kaktusov. Sú to nápadné biele alebo sivasté vločky, bizarné, mušlovité, veľké semená a tvar ich kvetov. Semeno je 3 mm dlhé a 2,5 mm vysoké, teda dosť veľké. V semene, ktoré obsahuje embryo, je testa rozšírená do kráterovitého valu. Takto vznikne prilbovitá alebo mušlovitá stavba astrofytových semien. Cez túto dutinu je napnutá tenká blanka, takže vnútrajšok mušle je zakrytý a uzatvorený. Takéto, špeciálne typy semien sa nedá objasniť vývojom, lebo zatiaľ neboli nájdené medzitvary u ostatných rodoch. Mimo uzatvoreného areálu astrofýt sa nevyskytujú podobné semená v celom Mexiku a ani v susedných štátoch. Ale podobné semená vyskytujú v Južnej Amerike, hlavne u rodu Frailea. Rod má mnoho drobných druhov, ktoré vyskytnú v Uruguayi, Paraguayi, Argentíne a Brazílii. Vzdialenosť medzi krajinami, kde vyskytnú astrofytá a fraileje je asi 6 000 kilometrov. Taktiež stavba kvetov je u obidvoch rodov podobná. (Na základe týchto znakov niektorí bádatelia kaktusovitých tieto dva rody dávali do príbuzenského stavu, ba fraileje aj na krátky čas boli vedené, ako astrofytá!). Je tu jedna záhada, či tieto dva, priestorovo tak vzdialené rody, sú alebo nie sú príbuzné?
Pukanie dužnatých plodov tvar a farba semien a klíčence dobre videtelné pupočné šnúry
Ďalším veľmi charakteristickým znakom je vločkovanie, ktoré sa vytvorí na pokožke rastliny a v čeledí kaktusovitých nemá podobu. Už ako malé semenáče sú husto pokryté bielymi alebo bielosivými vločkami, z toho môžeme posúdiť, že je to znak vývojovo veľmi starý. Vločky majú všetky štyri stavebné typy, aj u nudálnych foriem sa môžeme u celkom mladých exemplároch s nimi stretnúť. Teda, tie astrofytá, ktoré sú husto ovločkované, sú vývojovo najstaršími typmi. Nudálné formy alebo slabo ovločkované jedince sú vývojovo pokročilejšie, teda evolučne sú mladšie. Všetko ukazuje na to, že astrofytá tieto vločky postupne potlačujú, asi preto, lebo ich už nepotrebujú. Tento názor môžeme pokusmi krížením potvrdiť. Je otázkou, ako a prečo vznikli tieto vločky na povrchu astrofýt? Určite vieme, že všetki predkovia dnes známych ovločkovaných druhov boli bez vločiek. Vločky sa nemohli vytvoriť odrazu, lebo takéto zložité útvary potrebujú dlhší čas. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, vločky vznikli mutáciou a selekciou. Ďalšiou otázkou je, načo astrofytá porebovali vôbec tieto vločky v minulosti? Kaktusovité sú veľmi prispôsobivé, rázne a viditeľne reagujú na všetky zmeny, či v prírode alebo aj v kultúre. Určite v dávnej minulosti astrofytá mali iné podmienky ako majú dnes. Mali na výber, buď sa prispôsobia alebo vymrú. Vločky mali určite ochrannú funkciu. Mohli chrániť rastliny voči zmenenej síle ultrafialovému žiareniu, studenejším ranným teplotám, alebo mohli zachytiť dažďovú vodu alebo rannú rosu. Na zachytenie vodných molekúl majú podobné zariadenie tilladsie v čeľadi bromeliovitých.
Astrophytum asterias cv. Super Kabuto, abnormálne bujnenie vločiek, ktorá vznikla mutáciou
Anatomické prieskumy viedli ku koncepciu, že vločky sú v skutočnosti také orgány, ktoré zachytávajú aj tie najmänšie stopy vlhkosti. Proti nadmernému slnečnému žiareniu sa kaktusy bránia hustým otŕnením ako napr. Astrophytum senile, alebo si svišujú počet rebier, vytvárajú tenké rebrá alebo pokrývajú svoju pokožku voskovým povľakom, ako je to naznačené u druhu Astrophytum asterias. Nudálne rastliny rastú rýchlejšie ako husto ovločkované exempláre a kvitnú o jeden až tri roky skôrej. Ovločkované jedince aj počas zimovania potrebujú viac svetla ako nudálne. Na lokalitách sa zistilo, že ich poloha nikdy neovplyvňovala hustotu vločkovania.
Pokračovanie v 3.-ej časti: kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika-3-cast-/
1. čásť: kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika/